Skip to content

Arco – oáza v angolskom Namibe

12 apríla 2019 | Autor: Ladislav Bodnár | žiadne komentáre

Na našej zemeguli sa nachádza veľa prekvapujúcich miest, ale máločo šokuje človeka tak ako moment, keď sa po dlhej ceste horúcou a vyprahlou púšťou zrazu objaví v zelenej, rozbujnenej oáze. Toto bol môj prípad keď som opustili juhoangolské mesto Namibe a počas 90 minút cesty obklopenej rozpáleným pieskom som oceňoval príjemnú klimatizáciu dopravného prostriedku. Cieľom mojej cesty bola oáza zvaná Arco. Je to miesto, kde sa rozprestiera veľké jazero obklopené bujnou zeleňou a hlučnou faunou, vrátane krásnych ružových plameniakov a iného vtáctva. Neuveriteľne príjemná zmena v porovnaní s oranžovým pieskom pozdĺž oboch strán cesty.

Oáza Arco, Angola
Pohľad na oázu Arco v juhoangolskej púšti Namibe

Jazero, ktoré nesie rovnaké meno ako celá oáza, je považované za jedno z najväčších púštnych jazier na svete. To však silne závisí od množstva dažďov v tejto časti Angoly – napríklad v rokoch 2013 a 2014 bolo jazero, ako aj rieka Curoca zásobujúca jazero vodou, úplne prázdne v dôsledku dlhotrvajúcich súch. Okolité skaliská, ktoré často formujú neuveriteľné tvary, dodávajú oáze nezabudnuteľnú prírodnú krásu. Hojnosť zelene a vody je bohate využívaná vtáctvom, ktoré tu hniezdi vo veľkých počtoch. Zato veľkých afrických cicavcov je v oblasti veľmi málo – šelmy boli zrejme vyhubené miestnym obyvateľstvom, ktoré sa živí hlavne chovom dobytka.

Oáza Arco, Angola
Veľké skalné oblúky (portugalsky arco) dávajú oáze fantastický vzhľad

Dostávam sa k druhej veľkej atrakcii oázy Arco – ku kmeňu zvanom Mucubal. Mucubalovia sú polokočovný národ žijúci v južnej Angole a zaoberajúci sa hlavne chovom dobytka a drobným poľnohospodárstvom. Je to vraj jeden z najzachovalejších kmeňov na celom africkom kontinente, stále nepoškvrnený civilizáciou a to aj napriek viacerým pokusom misionárov a evanjelistov, ktorí sa snažili vtiahnuť týchto ľudí pod svojej náboženstvo. Je to veľmi fotogenický národ a ich oblečenie a výzdoba sú naozaj unikátne.

Kmeň Mucubal, Angola
Mladé dievčatá z kmeňa Mucubal vítajú návštevníkov oázy spevom a tancom

Mucubovia vyjadrujú svoje bohatstvo počtom hláv statku. Polygamia je bežná a muž môže získať novú manželku výmenou za niekoľko kráv či oslov. Fyzicky veľmi zdatný národ, Macubovia dokážu bez problémov prebehnúť 80 kilometrov za deň, na boso. Majú tiež veľmi zaujímavé tradície a zvyky, napríklad v používaní amuletov a talizmanov, ktoré slúžia na ochranu statku. Tiež vraj vôbec nepoznajú pocit strachu zo smrti. Zato ich pohreby sú komplikované ceremónie, ktoré trvajú viacero dní, niekedy dokonca aj niekoľko týždňov. Hrobky bývajú ozdobené rohmi býkov či iných zvierat.

Kmeň Mucubal, Angola
Mucubalovia si dodnes zachovávajú tradičnú kultúru, vrátane oblečenia a zvykov

Mucubalské ženy a dievčatá sú známe skromným oblečením, ale zato bohatými doplnkami, hlavne kovovými retiazkami a koženými náramkami okolo krku a obrúčkami na nohách i rukách. Na hlavách nosia široké pestrofarebné klobúky. Medzi praktickejšie doplnky patrí aj neodmysliteľná mačeta. Úprava vlasov je takisto veľmi zaujímavá a nepochybne náročná na prípravu a čas. Na tvár, krk a vlasy si dievčatá aplikujú oranžovú farbu zvanú otjize, vyrobenú zo zmesi mliečneho tuku a okrového pigmentu, s pridaným parfémom vyrobeného z kvetov rastliny omuzumba.

Kmeň Mucubal, Angola
Charakteristická frizúra mucubalských dievčat

Mucubalovia sú len jedným z mnohých unikátnych kmeňov žijúcich v južnej časti Angoly. Tieto miesta sú však stále mimo turistických cestičiek – krajina sa totiž len nedávno otvorila zahraničným návštevníkom, keď zrušila byrokraticky komplikovanú vízovú povinnosť a zaviedla jednoduché získanie turistických víz cez internet. Takže výrazne vyššie počty turistov sú len otázkou času. Dokáže zvýšená návštevnosť ovplyvniť život týchto nevšedných ľudí, alebo zostanú verní svojim zvykom a tradíciám aj napriek rozsiahlejším kontaktom s okolitým svetom?

Oáza Arco, Angola
Prelet ružových plameniakov ponad oázou Arco

Na záver ešte jedna botanická zaujímavosť z púšte Namibe. Na obrázku dole sú samičie plody Welwitschia mirabilis, jedinej existujúcej rastliny z rodu Welwitschiaceae a endemického druhu nachádzajúceho sa výlučne v púšti Namibe v južnej Angole a severnej Namíbii. Najfascinujúcejším faktom na tejto rastline je, že sa dožíva až vyše tisíc rokov a to v podstate úplne bez vody. Je to naozaj podivná rastlina, ktorá pripomína kus zelenohnedej handry ležiacej v piesku a ktorú je možné bežne vidieť v okolí ciest juhoangolskej provincie Namibe. Rastlina je pomenovaná po rakúskom botanikovi Friedrichovi Welwitschovi, ktorý ju skúmal v 60. rokoch 19. storočia.

Welwitschia mirabilis, Angola
Samičie plody endemickej púštnej rastliny Welwitschia mirabilis

(Tento článok bol prečítaný 1 krát.)

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Podobné články

There are no related posts on this entry.

Komentáre

Neboli pridané žiadne komentáre

Pridaj komentár

Required

Required

Optional