Skip to content

Surprising zo Slovenska

06 júla 2013 | Autor: Andrea Božinovská | žiadne komentáre

V mailoch, ktoré mi Alexa ako svojej mame posiela, som našla tak úprimné a rozkošné vyznanie o tom, ako ju potešil balík, ktorý dostala od svojich priateľov zo Slovenska, že mi to nedalo a s jej dovolením som ho zverejnila presne tak, ako ho napísala :-). Je vlastne autentickým poďakovaním pre tých, ktorí jej prekvapenie prichystali.

„V stredu som dostala balík. A chcem ti prerozprávať tie pocity prekvapenia a lásky, ktoré som prežívala. Myslela som si, vlastne skoro som si bola istá na 100 percent, že balík je buď od babky alebo od vás. Otvorím a vidím sladkosti a čaje. Potom som zbadala obálku. Hneď som sa potešila, že čo ste mi do nej vsunuli. S nedočkavosťou otváram a vyťahujem list. Pozriem sa naňho a nejako sa mi nepozdáva písmo. Začnem čítať. Pri prvých riadkoch mi napadne, že mi mohla napísať Janka alebo Peťa. Čítam ďalej. A čo nevidím, spomínajú sa tam viaceré mená. Rýchlo otočím na druhú stranu a pozriem sa, ktože mi to vlastne písal. A tam stojí: „Belo, Peťa, Laura, Kika, Viktor.“ Myslela som, že odpadnem. Takýto šok som vôbec nečakala, že by si na mňa spomenuli a dokonca mi poslali balík. Pozrela som na odosielateľa na krabici a tam bolo napísané meno Bela. Potom mi došlo, že mi to poslal Belo a že to bol asi Petin nápad a že sa dohodli a zložili. Bola som viac ako dojatá.

Zaplavili ma pocity šťastia, predsa len mám doma okrem rodiny aj iných ľudí, ktorí si na mňa občas spomenú a ktorí ma nevyškrtli zo zoznamu kamarátov. Bol to šok. Dokonca mi Laura poslala náramky, ktoré urobila. Bolo to krásne, že ich pribalila. Belo mi napísal, že dúfa, že som neprestala behať, že so mnou ráta ako so sparingpartnerom, keď sa vrátim. Neboj sa, poďakovala som im na fb.

A tiež rozmýšľam, že by som mohla uverejniť nejaký článoček na tému o kamarátoch, ktorí nezabúdajú. Akú radosť vedia urobiť človeku ľudia a pritom stačí iba taká maličkosť. V skutočnosti, to ale vôbec nebola maličkosť, pretože museli ísť na poštu, kúpiť krabicu, zaplatiť za známky a odniesť to. Môj deň sa zlepšil o 100 percent :).“

7. jún 2013, Cairns

(Tento článok bol prečítaný 323 krát.)

Facebooktwittergoogle_pluspinterestlinkedinmail

Podobné články

Komentáre

Neboli pridané žiadne komentáre

Pridaj komentár

Required

Required

Optional