Austrálsky život je riadený pravidlami. Usmerňujú chod od tých najprimitívnejších až po najzložitejšie veci. Sú na všetko a sú všade. Na WC, na plážach, všade kam oko dovidí. A tie podrobnosti…
Človek má pocit, že Austrálčania snáď potrebujú detailný návod na všetko. Alebo… že sú vymyslené preto, aby mali úradníci niečo v náplní práce? Neviem…
Na niektorých austrálskych wéckach som videla dokonca návod na používanie. WC-postup ľudí graficky inštruuje ako ich správne používať. Napríklad, na dievčenských toaletách je znázornené, že pri potrebe máte sedieť a nie stáť – stojaca postavička na WC-mise je výraznou červenou prečiarknutá. Koho by to napadlo? Možno tým docielia pravý opak, možno si niekto bude chcieť vyskúšať ako sa vykonáva potreba práve takýmto krkolomným spôsobom.
Všetko je tu otabuľkované, pousmerňované. Chválim upozornenia nachádzajúce sa na plážach. Tie ľudí varujú pred krokodílmi, medúzami, hadmi, kengurami, ale aj jedovatými rastlinami. Na plážach alebo turistických chodníkoch sú umiestňované často po niekoľkých desiatkach metrov, aby ľudia nezabudli na číhajúce nebezpečenstvo.
15-ročné deti nemôžu byť samé doma
A čo ma prekvapilo asi najviac, sú pravidlá usmerňujúce správanie rodičov ku svojim deťom. V Austrálii nemôžu rodičia nechať svojho potomka samého doma pokiaľ nedovŕši vek 15 rokov. Ani na 5 minút! Dieťa, aj 14-ročné musí byť stále pod dohľadom dospelej osoby. Čiže, ak chce rodič ísť hoci len do obchodu, svoje dieťa resp. odrasteného potomka musí vešať na krk známym, susedom alebo si zaplatiť nanny (opatrovateľku). Neuveriteľné, keď si pomyslím na to, že u nás je bežné nechávať prváka a ešte aj menšie dieťa na chvíľu doma samé.
Tento austrálsky svet mi pripadá ako z inej planéty, veď aj deťom sa dá vysvetliť čo môžu a čo nie. Veď sú to chápavé ľudské bytosti. Koľké deti sú u nás samé doma, lebo rodičia pracujú. Keď som o tom hovorila Austrálčanom, tak sa divili tak, ako sa divím ja im :-). Pre nich je to nepochopiteľné, lebo si myslia, že nechávať dieťa doma samé je nezodpovedné a vrcholne nebezpečné. A to platí rovnako pre batoľa či ôsmaka…
Ak majú Austrálčania pri dome bazén, musia ho mať ohradený. Aby sa nestalo, že doň spadne dieťa a utopí sa. A to aj v prípade, keď dieťa nemajú. Však by sa v ňom mohlo utopiť cudzie…
Opraviť si doma elektrinu alebo vodovod je zakázané
Ak sa im pokazí elektrina, vodovod, alebo hocičo v domácnosti nemôžu si ich opraviť. Len ak by mali certifikát elektrikára, vodoinštalatéra a ostatných. Slovenskí domáci majstri by v Austrálii horko zaplakali. Takže, ak sa im hocičo (aj prkotina) pokazí, musia volať človeka s certifikátom, ktorý za hodinu zhrabne 80 dolárov. A ak na to nemajú, tak čakajú a fungujú, hoci aj s pokazenou elektrinou, či plynom.
Úlohou tohto pravidla je odstrániť potenciálne nebezpečenstvá z neprofesionálneho zásahu. Len neviem či sa to občas nemíňa účinku. Ak niekto má pokazený sporák či elektrinu, ktorá občas niekoho potrasie a žije len, dajmetomu zo sociálnych dávok alebo príležitostných prác, čiže finančne natesno, tak sa môže ľahko stať, že vybuchne. A to preto, lebo sám si to opraviť nemohol. Absurdum. Dom, v ktorom si niekto zaviedol elektrinu a vodu sám, lebo chcel nemalé čiastky ušetriť je prakticky nepredajný.
O pravidlách usmerňujúcich chov a držanie psov napíšem ďalší samostatný článok. A je ich dosť…
Jedno z viacerých tabuľkových nariadení. Toto je v Sydney.
(Tento článok bol prečítaný 431 krát.)