Ostrov Príncipe, nachádzajúci sa v Atlantickom oceáne, asi 250 kilometrov západne od Rovníkovej Guiney, je súčasťou ostrovného štátu São Tomé a Príncipe (Svätý Tomáš a Princov ostrov). Keď sa tam v druhej polovici 15. storočia objavili prví portugalskí moreplavci, oba ostrovy boli neobývané. To však netrvalo dlho, pretože počas nasledujúceho storočia sa tam postupne usadzovali európski kolonizátori, ktorí ostrovy používali ako zastávku na transatlantickom obchode s otrokmi, medzi Angolou a Brazíliou. Podnebie týchto vlhkých tropických končín sa taktiež ukázalo ako ideálne na pestovanie kakaa, čo v 19. storočí urobilo z tejto portugalskej kolónie jedného z najväčších svetových vývozcov suroviny na výrobu čokolády. Avšak následné zrušenie otroctva a strata lacnej pracovnej sily prinieslo nielen úpadok produkcie, ale aj ekonomickú nestabilitu a sociálne nepokoje, výsledkom ktorých bola v roku 1975 nezávislosť.
Pestovanie kakaovníkov sa na oboch ostrovoch dialo na plantážach zvaných roça. Tie sa zvyčajne skladali z hlavného domu, kde bývala rodina vlastníka alebo administrátora plantáže a menších priľahlých domov pre predákov a ich rodín. Zamestnanci bývali v tzv. senzalách, v dedinách skladajúcich sa z jednoduchých domčekov, ktoré slúžili viacmenej len na prespanie. Kakaovníky boli nasadené vo vysekaných častiach pralesa. Komplex plantáže doplňovali rôzne úžitkové budovy a miesta vyhradené na sušenie a spracovanie úrody. Väčšina plantáží mala aj malú nemocnicu s prítomným lekárom či ošetrovateľom.
Pracovná sila sa dovážala z Angoly, ktorá bola až do roku 1975 taktiež portugalskou kolóniou. Robotníci prichádzali na tieto ostrovy na dvojročné kontrakty a pracovali šesť dní v týždni. Hoci otroctvo bolo v Portugalsku zrušené v roku 1878 a privezení robotníci boli za prácu odmeňovaní, podmienky života na miestnych plantážach sa len málo líšili od obdobia pred zrušením otroctva. Navyše, neschopnosť anglických a francúzskych kolónií konkurovať tým portugalským v produkcii kakaa ďalej zvyšovalo podozrenie, že na São Tomé a Príncipe sa stále praktikuje otroctvo. William Cadbury, tehdajší vlastník známeho britského výrobcu čokolád, navštívil túto portugalskú kolóniu v roku 1908, po ktorej začal presadzovať úplný bojkot kakaa pochádzajúci z týchto ostrovov.
Hrozba bojkotu veľmi lukratívneho produktu robila značné starosti portugalskej kráľovskej rodine. Dom Luís Filipe, 19-ročný korunný princ portugalského trónu, dokonca cestoval na São Tomé a Príncipe v roku 1907, čo bola historicky vôbec prvá návšteva afrických kolónií uskutočnená členom niektorej z európskych kráľovských rodín. Aj napriek jeho snahe a veľkej eufórie obyvateľov ostrovov z tejto nevšednej návštevy, zisky sa majiteľom plantáží javili ako dôležitejšie, než humanitárne reformy, čoho výsledkom boli už vyššie spomenuté sankcie. Pre mladého princa bola táto trojmesačná návšteva kolónií (zastavil sa tiež v Angole, Mozambiku a na Kapverdských ostrovoch) poslednou cestou; zhruba štyri mesiace po jeho návrate do Portugalska bol v Lisabone na kráľovskú rodinu spáchaný atentát, ktorý princ, takisto ako jeho otec, kráľ Dom Carlos I., neprežil.
Produkcia kakaa sa na Príncipe už nikdy nevrátila na pôvodnú úroveň a dnes je ekonomika tohto 8-tisícového ostrova závislá viac na turistike, než na poľnohospodárstve. Zamiloval si ho totiž juhoafrický podnikateľ Mark Shuttleworth (známy ako tretí vesmírny turista na svete a ako zakladateľ Linuxovej distribúcie Ubuntu), ktorý tam v roku 2011 kúpil viacero pozemkov a nehnuteľností. Jednu historickú budovu plantáže Sundy premenil na luxusný hotel Roça Sundy a na neďalekej pláži rovnakého mena postavil moderný turistický rezort Sundy Praia Lodge. Aj napriek týmto novým iniciatívam je Príncipe stále veľmi málo navštevovaný a príroda a kultúra ostrova, ako aj podmorský život v priľahlých korálových útesoch, zostávajú relatívne nepoškvrnené.
Stojí za to navštíviť ostrov Príncipe? Bez akýchkoľvek pochýb. Tropické podnebie, fantastická príroda, prázdne piesočné pláže, nádherný podmorský život – to sú všetko lákadlá, ktorým sa ťažko odoláva. Vďaka relatívnej izolácie od zvyšku sveta sa na ostrove vytvorila zaujímavá kultúra, amalgamácia folklóru prisťahovalcov z rôznych častí afrického kontinentu, ktorá sa počas zhruba 500 rokov migrácie pretransformovala do unikátnych festivalov, hudby či karnevalov. Milovníkov prírody zase poteší viacero endemických druhov rastlín, vtákov či plazov; jedným z nich je napríklad pestrofarebný rybárik principský (Corythornis cristatus nais).
Relatívna izolácia ostrova je viditeľná na každom kroku. Napríklad bankomaty miestnych bánk nie sú napojené na žiadnu z veľkých medzinárodných sietí, takže výber so zahraničnými kartami nie je možný (zato eurovou hotovosťou sa dá platiť všade). Ďalšou kuriozitou ostrova je všade prítomné “pivo bez nálepky” (portugalsky cerveja sem rótulo), čo je proste fľaška piva bez akejkoľvek informácie o jej obsahu. A tiež mi nedá nespomenúť jednu bývalú bankovku, ktorá obsahovala portrét a citát jedného už zosnulého miestneho básnika, ktorý sa volal Francisco José Tenreiro (1921 – 1963). Ten citát z bankovky reprodukovanej nižšie by sa do slovenčiny mohol preložiť asi takto:
Neger! Zdvihni oči k silnému slnku A miluj svoju ženu Na vlhkej a teplej zemi.
Je škoda, že súčasné bankovky São Tomé a Príncipe už neobsahujú žiadnu takúto kúzelnú poéziu…
Na záver ešte pridám jednu vydarenú fotku urobenú neďaleko plantáže Roça Sundy. Vracal som sa z pešej túry západnej časti ostrova, keď som pred jedným domom uvidel túto veľmi sympatickú mladú dvojicu. Žiadni dospelí v okolí neboli, len tieto roztomilé ratolesti zvedavo si obzerajúc prechádzajúceho turistu. Asi moja najobľúbenejšia fotka z celého Príncipe!
(Tento článok bol prečítaný 3 krát.)