Tichomorský ostrov Bougainville, takto pomenovaný v roku 1768, keď sa tam zastavil francúzsky moreplavec Louis-Antoine de Bougainville na svojej ceste okolo sveta, je dnes súčasťou súostrovného štátu Papua Nová Guinea. Schválne píšem “dnes”, pretože v decembri 2019, asi dva mesiace po mojej návšteve ostrova, sa tam konalo referendum, v ktorom sa vyše 98% voličov vyslovilo za úplnú suverenitu. Aj napriek tomu, že výsledok referenda považovala papuánska vláda v Port Moresby za nezáväzný a rokovania o prípadnej nezávislosti môžu trvať aj roky, je celkom možné, že sa z ostrova čoskoro stane najnovší svojprávny štát a tým pádom aj 194. člen Organizácie Spojených národov. Podľa súčasných informácií by sa tak malo stať ešte pred rokom 2027 a nový štát by sa mal volať Republic of North Solomons, čiže po slovensky Republika Severných Šalamúnov alebo, čo je pravdepodobnejšie, Republika Severné Šalamúny.
Ostrov Bougainville bol roky nedostupný turistom vďaka občianskej vojne, ktorá sa tam odohrávala medzi rokmi 1988 a 1998 a ktorá si vyžiadala vyše 15 tisíc ľudských životov. Dôvodom nespokojnosti obyvateľstva a následných nepokojov bol pocit, že z nerastného bohatstva ostrova (na Bougainville sa nachádza jedna z najvýznamnejších medených baní na svete) profituje hlavne centrálna vláda v Port Moresby a austrálsky koncern Rio Tinto Zinc, ktorý vlastnil exkluzívne práva na ťažbu, kým obyvatelia ostrova boli využívaní len na fyzickú prácu. Už nehovoriac o enviromentálnych škodách na takmer panenskej prírode tropického ostrova v dôsledku dolovania medenej rudy.
Baňa, kde sa pred občianskou vojnou aktívne ťažila medená ruda, sa volá Pangoma a nachádza sa zhruba dve hodiny jazdy do vnútrozemia od hlavného mesta Arawa. Vďaka peniazom firmy, ktorá sa zaoberala ťažbou, cesta je v relatívne dobrom stave doteraz a to aj napriek tomu, že prechádza bujnou vegetáciou tropického ostrova. Dostať sa na tieto miesta bolo donedávna takmer vylúčené, ale dnes si obyvatelia ostrova uvedomujú, že zahraniční návštevníci im môžu pomôcť v propagácii dojmov z tejto potenciálnej ekonomickej tepny ostrova a tiež sa takto snažia ukázať turistom ekologickú tragédiu spôsobenej neregulovanou ťažbou minerálov.
Na internete sa dajú nájsť reportáže a dokumentárne filmy (jedným z nich je The Coconut Revolution dostupný na YouTube), ktoré ilustrujú tragédiu ostrova počas dlhoročnej občianskej vojny, ale nič nedokáže ovplyvniť ľudské pocity tak, ako vlastná skúsenosť počas návštev apokaliptických svedkov devastácie ostrova. Ako príklad slúžia viaceré lokality v blízkosti bane Pangoma. Panelové domy, pôvodne postavené ako obydlia pre miestnych zamestnancov bane, bývali cieľom útokov povstalcov a dodnes reprezentujú veľmi viditeľné stopy vojny. Niektoré zo zhorených budov fungujú ako provizorné školy a ich návšteva dáva pohľad na ašpirácie a nádeje dnešnej mladej generácie, ktorá, dúfajme, nikdy nespozná tragédiu ďalšieho ozbrojeného konfliktu.
Dnešný žurnalistický svet sa očividne viac sústreďuje na negatívne a tragické reportáže; našťastie na ostrove Bougainville je možné nájsť aj veľa príjemných prekvapení. Jedným z nich je kultúrne dedičstvo a umenie. Hoci je ostrov formálne stále súčasťou Papuy Novej Guiney, etnicky a kultúrne sú obyvatelia bližšie Šalamúnovým ostrovom, či už farbou pleti alebo tradíciami – napríklad klasickými bambusovými trúbami, ktoré sa tak výrazne líšia od papuánskych bubnov a iných bicích nástrojov preferovaných vo zvyšku štátu. Vidieť skupiny tanečníkov a spevákov, oblečených v slamených sukniach a namaľovaných v tradičných farbách, je jedným z mnohých nezabudnuteľných zážitkov ostrova.
Pre potešenie aj sluchových zmyslov, pridám ešte video z predstavenia. Horespomenuté bambusové trúby sú asi najzaujímavejším hudobným nástrojom na Bougainville (podobne, ako aj na Šalamúnových ostrovoch). Po anglicky sa volajú pan pipe (alebo panpipe či pan flute) a je to sada bambusov, ktorých dĺžka sa postupne zvyšuje od jedného okraja po druhý. Trúby sú dole zatvorené a hore otvorené. Na tieto duté kusy dreva sa udiera zhora a schválne si všimnite inštrumenty, ktoré sa používajú na tento účel – áno, sú to obyčajné plážové šľapky! Aj takto jednoducho sa dajú vytvoriť uchu lahodné tóny…
(Tento článok bol prečítaný 0 krát.)