“Vo veľmi nepravdepodobnom prípade, že vás gorila napadne, tak treba zostať stáť na mieste a pozerať sa zvieraťu priamo do očí. Rozhodne nesmiete utekať!” Toto nám zdôrazňoval stopár národného parku Kahuzi-Biéga, nachádzajúceho sa vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky, pred našou návštevou parku za účelom pozorovania goríl nížinných. Tento poddruh goríl sa chová dosť odlišne od goríl horských, ktoré sme navštívili o týždeň skôr. Napríklad počtom dospelých samcov (tzv. silverbackov) v rodinách – kým tlupy goríl horských majú spravidla viacero samcov, v rodinách goríl nížinných je silverback vždy len jeden. Pri útoku gorily horskej je najlepšie si čupnúť a tváriť sa čo najnenápadnejšie, v prípade goríl nížinných je najlepším riešením zostať stáť a vyzývavo hľadieť útočníkovi do očí.
Toto sa povie ľahko. Tieto gorily nížinné sú vôbec najväčším poddruhom goríl na svete a dospelý samec môže vážiť vyše 250 kilogramov. Postaviť sa takému obrovskému a očividne rozzúrenému zvieraťu do cesty, to vyžaduje značné množstvo odvahy. My sme si to vyskúšali na vlastnej koži. Ten “veľmi nepravdepodobný prípad” gorilieho útoku nastal práve počas našej návštevy parku v júli 2017, keď sa samec nami navštívenej rodiny rozhodol ukázať svoju agresívnu stránku a naozaj zaútočil na našu skupinku piatich turistov a troch stopárov. Našťastie gorily nie sú agresívne zvieratá a pokiaľ sa zviera necíti v ohrození života, tak väčšina týchto “útokov” sa zmení skôr v hrozbu, než naozajstné fyzické napadnutie. Samec sa prudko rozbehne a vydá hrozivé zvuky, ale potom náhle zastane a postupne sa ukľudní.
Na svete existujú dva poddruhy goríl nížinných – gorila západná a východná. Ten východný poddruh žije výlučne v Konžskej demokratickej republike a národný park Kahuzi-Biéga je jediným miestom na svete, kde je dostupný turistom. Podobne, ako u goríl horských, aj gorily nížinné sú chránené, keďže ich celkový počet sa odhaduje na menej ako 5 tisíc jednotlivcov (pre porovnanie, ich západných príbuzných žije v Afrike vyše 100 tisíc). Návšteva týchto druhov goríl prebieha tak, že skúsení miestni stopári dovedú turistov priamo k navštívenej rodine. V našom prípade nás čakala chôdza, ktorá síce trvala len asi pol hodiny, ale zato sa konala v neuveriteľne ťažkom teréne – bol to veľmi strmý zostup v hustej africkej džungli k akémusi močarisku, kde sa naša gorilia rodinka práve nachádzala.
V tomto smere sme mali trošku smolu. Vo vysokom rákosí sa dosť ťažko hľadali dobré fotografické momenty a s výnimkou jedinej čistinky, kde práve obedoval už spomínaný šéf rodiny a jednej menšej skupiny samičiek, ktoré sa pomaly vydávali na výstup po strmom svahu, naša návšteva pripomínala skôr predieranie sa hustým pralesom, než pobyt medzi gorilami. Gorilie mláďatá sme nevideli vôbec. Zato taký útok samca sa nevidí príliš často a to nám bohate vykompenzovalo všetky terénne nevýhody. A už ani nehovorím o návale adrenalínu, ktorý nám dodal tento majestátny obyvateľ afrického dažďového pralesa!
Východiskovým bodom návštevy národného parku Kahuzi-Biéga je Bukavu, hlavné mesto provincie Južné Kivu, nachádzajúce sa na južnom konci jazera Kivu. Bukavu sa ukázalo ako prekvapujúco pekné a príjemné mesto, hlavne vďaka svojej polohe na strmých kopcoch v okolí jazera, odkiaľ sa naskytal nádherný pohľad na okolité prírodné krásy. My sme sa do Bukavu doplavili z mesta Goma loďou, ale tieto dve mestá spája aj pravidelná letecká linka, ktorú prevádzkuje konžská letecká spoločnosť CAA.
Kým pre väčšinu turistov v meste je hlavným dôvodom návštevy už spomínaný národný park, Bukavu a okolie ponúka aj iné zaujímavé atrakcie. Medzi ne patrí prekvapujúco dobre fungujúci šimpanzí sirotinec a rehabilitačné centrum pre primáty v mestečku Lwiro (asi pol hodiny jazdy autom z Bukavu), impozantný katolícky kostol v centre mesta a tiež kúzelné múzeum Musée du Kivu popisujúce predkoloniálny život, históriu, kultúru a tradície okolitých afrických kmeňov a vystavujúce veľmi pestrú zbierku rituálnych a umeleckých objektov. Múzeum je otvorené každý deň okrem nedele, ale ak sa v meste náhodou objavia vzácni turisti práve v deň sviatku (čo bol náš prípad), tak kurátor múzea ho príde osobne otvoriť. Hoci aj len pre dvoch!
(Tento článok bol prečítaný 50 krát.)