Cesta na súostrovie Kerguelen

Keďže od návratu hlavnej protagonistky tohto blogu z Austrálie na Slovensko sa tu príliš veľa neudialo, tak som sa rozhodol, že to tu trochu oživím a pridám pár svojich cestovateľských článkov. Nedávno som totiž navštívil súostrovie Kerguelen, ktoré sa nachádza v subantarktických vodách Indického oceánu a ktoré patrí medzi najodľahlejšie končiny našej planéty. Predpokladám, že u nás nie je veľa ľudí, ktorí poznajú túto oblasť a tí, ktorí o nej niekedy počuli, zrejme vedia, že dostať sa na tieto miesta nie je vôbec jednoduché. Mne sa to podarilo (ako to chodí viacmenej so všetkým v živote) vďaka vytrvalému úsiliu podporenom šťastnou konšteláciou hviezd.

Ostrovy Kerguelen sú súčasťou “Terres australes et antarctiques françaises” (TAAF), neobývaného územia, ktoré historicky náleží Francúzsku. Administratívne okrem Kerguelenov tam ďalej patrí súostrovie Crozet, ostrovy Saint-Paul a Amsterdam, francúzska základňa Dumonta d’Urvilla v Antarktíde a tiež niekoľko menších a tiež neobývaných ostrovov v okolí Madagaskaru, ktoré sú známe pod menom Îles Éparses. Hoci na žiadnych z týchto miest nežijú permanentní osadlíci, Francúzsko na viacerých udržuje vedecko-výskumné stanice, ktoré sa zaoberajú rôznorodými činnosťami – od meteorologických pozorovaní, cez zoologický a botanický výskum, až po vojenskú ochranu územia pred nelegálnym rybolovom.

Ja som v marci 2014 navštívil súostrovia Crozet a Kerguelen, ako aj ostrovy Saint-Paul a Amsterdam. Na žiadnom z týchto ostrovov nie je pristávacia dráha, takže jedinou formou cestovania do týchto končím je plavba po mori. Marion Dufresne je meno francúzskej lode, ktorá sa tam štyri krát za rok plaví z ostrova Réunion, aby pracovníkom na ostrovoch priviezla zásoby jedla a paliva a tiež aby vystriedala vedcov a zamestnancov podľa potrieb inštitúcií, ktoré ich tam vysielajú. Cesta trvá 23 dní. Na každom z ostrovov sa Marion zdrží 2 – 3 dni, ktoré sú vyplnené prepravou ľudí a materiálu helikoptérou alebo špeciálne upravenou plťou. Kým cieľom cesty je hlavne doprava pracovníkov a zásob, v prípade voľných miest v kabínkach je možné sa prihlásiť na cestu ako platiaci turista. Počet turistických miest je obmedzený na maximálne 12 ľudí a cena za dvojposteľovú kabínku je 8 300 € na osobu (rok 2014).

Napriek vysokej cene je záujem o cestovanie do týchto odľahlých končín obrovský. TAAF registruje záujemcov na dlhej čakacej listine, ktorá momentálne presahuje tisíc ľudí. Pred cestou sa taktiež vyžaduje lekárska prehliadka (vrátane krvných testov) a počas cesty dobrá komunikačná znalosť francúzštiny (webová stránka TAAF je výlučne vo francúzštine, ktorá je tiež jediným pracovným jazykom na lodi a ostrovoch). Ja som sa na čakaciu listinu prihlásil začiatkom roku 2013 a hoci som si nerobil príliš veľké ilúzie o tom, že sa čoskoro objavím medzi pasažiermi na Marion Dufresne, šťastena stále na mojej strane. Jeden z turistov musel z osobných dôvodov zrušiť cestu dva týždne pred odchodom, takže sa urýchlene hľadal náhradník. Ja som bol v pozícii, že som sa dokázal uvoľniť, takže to posledné voľné miesto pripadlo práve mne.

V niekoľkých nasledujúcich článkoch opíšem túto nevšednú výpravu. Začnem tropickým ostrovom Réunion, kde som strávil týždeň pred cestou a ktorý ma nadchol svojou neuveriteľnou krásou. Potom popíšem naše dva dni strávené na Ile de la Possession patriacom pod súostrovie Crozet, kde sa nachádzajú najväčšie kolónie tučniakov kráľovských na svete. V ďalšom článku sa zastavím na Kerguelenoch, kde sme prežili dva mimoriadne zaujímavé dni v nevšednej prírodnej scenérii. Pokračovať budem ostrovom Amsterdam, ktorý je už v subtropických vodách a kde sme strávili dve nezabudnuteľné noci. Ďalšou zastávkou bude tropický ostrov Maurícius, na ktorom Marion urobila povinnú zastávku kvôli doplneniu pohonných hmôt. Na záver popíšem život na lodi počas plavby a pridám pár poznámok ohľadom života vo francúzskej spoločnosti. Prajem príjemené čítanie :-)

(Tento článok bol prečítaný 449 krát.)