Život v jednotlivých krajinách sa odlišuje. V každej má svoje pozitíva i negatíva. Teraz sa chcem zamerať na to, čo by podľa môjho názoru, mohla jedna krajina od druhej získať. Preto som si položila otázky:
Čo by som doniesla zo Slovenska do Austrálie?
Rodinu. To je osobné, ale ak by sa to dalo, okamžite sú tu :-).
Polievky. Kurací a hovädzí vývar a vlastne akúkoľvek polievku. Austrálčania polievky nekonzumujú. Nejaké polievky sa dajú zjesť v čínskych reštauráciách, ale tie sú veľmi odlišné od našich. Alebo si môžete kúpiť sáčkové.
Sladkosti. Tatranky, Mily, koláčiky, croisanty, štrúdle… V Austrálii je takmer každá sladkosť tak presladená, že ju nedokážem zjesť.
Menej pravidiel. Alebo by som ubrala z pravidiel v Austrálii, ktoré považujem za prehnané a prebujnené. V niektorých činnostiach a sférach je nimi človek obmedzovaný. Viac o pravidlách tu.
Psov. Je ich tu málo na taký veľký priestor, akým Austrália disponuje. A toľkí v našich útulkoch potrebujú nový domov…
Našich kynológov. Zdá sa mi, že u nás je viac odborníkov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí rozumejú správaniu psov. Tu sú ľudia z nich vystrašení, pretože im nerozumejú a aj preto zavádzajú veľmi veľké obmedzovania v oblasti chovu psov.
Čo by som doniesla z Austrálie na Slovensko?
Ľudí. Vlastnosti a mentalitu – priateľskosť, srdečnosť, ochotu pomôcť, záujem o druhých a pohodovosť. Ich neskazenosť, nepodplatiteľnosť a nekorupčnosť. V Austrálii sa lekári neuplácajú. Úplatky či iné „všimné“ sa tu nedávajú ani policajtom ani iným ľuďom vo verejných funkciách. Rozprávala som sa o tom s Austrálčanmi, ktorí mi povedali, že takéto veci sú u nich nemysliteľné. Nikto si tu nedovolí dať úplatok, lebo to za prvé nie je zvykom a za druhé, by sa bál.
Školstvo. Na základnej škole sa deti neznámkujú. A ešte aj na strednej dostávajú domáce úlohy len výnimočne. Ak ich neurobia, trest nedostanú, lebo sú dobrovoľné. Deti tým pádom nie sú preťažované a nezískavajú k učeniu odpor. Na písomkách si vraj deti a mládež nedovolia používať ťaháky. Sú tak prirodzene vychovávané k priamemu prístupu a nie k podvádzaniu, čo v našej spoločnosti si myslím, nakoniec vedie až ku korupcii.
ZÁVER
Ako z môjho súhrnu vidieť, z Austrálie by som na Slovensko doniesla systémové veci, nie detaily. Želala by som si zmeniť slovenskú spoločnosť od základov, od rodiny až po politiku.
V Austrálii mi vadí (trošku) jediné – priveľa pravidiel na všetko. Mám pocit, že berú človeku slobodu. Hoci, je pravdou, že slobodu je možné dať iba človeku zodpovednému. Pre ľudí bez zodpovednosti je sloboda na škodu. A v ktorom štáte žijú len ľudia zodpovední? Asi v nijakom. Takže pravidlá asi treba…ale, nie až toľko.
Obšírnejšie o pravidlách a nariadeniach v Austrálii píšem v tomto článku.
Tak po takejto polievočke veľmi túžim…
(Tento článok bol prečítaný 496 krát.)