O tom, že v Austrálii žije najviac jedovatých živočíchov na svete, vie už aj malé dieťa. Najštedrejšie je nimi obdarovaná práve severná časť kontinentu, čiže aj Cairns. Ako sa žije s krokodílmi, žralokmi, štvorhrankami, jedovatými hadmi, žabami, pavúkmi a ďalšími „milými“ tvorčekmi?
Aj keď záplava jedovatosti je na severných austrálskych pobrežiach naozaj „jedovato“ početná, nie je to až také hrozné, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Austrália veľmi dbá na bezpečnosť ľudí vo svojej krajine. A ľudia sú o nebezpečenstvách, ktoré na nich číhajú, veľmi dobre informovaní a poučení. Vedia, ako sa majú správať, keď im cestu skríži jedovatý had, vedia, kedy a kde sa môžu kúpať, vedia po ktorých plážach môžu chodiť a ktorým sa radšej vyhýbať. Oceán je pravidelne monitorovaný a v prípade „záplavy“ takýchto tvorov sú pláže uzavreté a sledované pobrežnou hliadkou.
Na hlavnej ulici Esplanáde, kde je more a trochu piesku je tabuľa s upozornením na výskyt krokodílov. Plávať v mori v Cairnse sa rozhodne nedá všade. Kúpať sa dá len na plážach, kde sú od novembra do apríla siete, kvôli medúzam. V mori, v blízkosti rieky sa plávať nesmie kvôli krokodílom. Žraloky v Cairnse nenájdete. Našťastie, ešte to by chýbalo. :)
Stručný súhrn jedovatých potvor v severnom Queslande
Medúza štvorhranka (Chironex fleckeri) – najjedovatejší živočích planéty. Jej telo pripomína štvrhranný zvon veľký ako futbalová lopta s chápadlami dlhými 8 až 10 metrov. Jej toxíny sú jedovatejšie ako najjedovatejšie hadie jedy. Jej priehľadné mliečne sfarbenie ju v mori robí neviditeľnou. Má tak prudký jed, že človek môže po stretnutí s ňou do niekoľkých sekúnd zomrieť. V prípade, že sa do jej chápadiel zamotá viac ľudí, má dosť jedu na to, aby v krátkom čase usmrtila 60 z nich.
Medúza štvorhranka – najjedovatejší živočích na svete žije v Cairnse
Jed spôsobuje veľké bolesti, ochrnutie a zástavu srdca. Na tele v tých lepších prípadoch zostávajú popáleniny ako po horúcom kovovom železe či po bičovaní. Niektoré rany sa liečia mesiace a tie hlbšie zostávajú do konca života. Po popŕhlení touto medúzou treba na rany ihneď použiť ocot, ktorý je na tento účel k dispozícii na plážach a ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Keď človek popŕhlenie prežije, môže byť ešte 8 mesiacov ochrnutý.
Medúza Irukandja (Carukia barnesi) – obzvlášť zákerná, lebo je nepostrehnuteľná. Je priesvitná a veľká len 1 až 3 centimetre, ramená môžu mať dĺžku 1 meter. Má jed 100 krát silnejší ako jed kobry a 1000 krát silnejší ako jed tarantúl. Jej popŕhlenie po 30 minútach vyvoláva tzv. Irukandji syndróm, spôsobujúci prudké bolesti hlavy, brucha, búšenie srdca a rýchle zvýšenie tlaku. Bolesti sú tak neznesiteľné a dlhotrvajúce (niekoľko dní až týždňov), že ľudia si pri nich prajú zomrieť. Na jed neexistuje protijed, bolesti sa zmierňujú najsilnejšími opiátmi a ľudia musia byť v intenzívnej lekárskej starostlivosti.
Vo veľa prípadoch je jej uštipnutie smrteľné, ale veľa ľudí ho aj prežilo. Pred týmito miniatúrnymi medúzkami človeka neochráni ani špeciálna kombinéza, lebo tvár nezakrýva, ani siete naťahané pri plážach. Prvou pomocou je takisto ocot.
Taipan veľký – vyskytuje sa na celom kontinente. Patrí k najjedovatejším a najnebezpečnejším hadom sveta. Pozitívnou správou je, že nepatrí medzi útočné a agresívne hady. Ich jed pôsobí do minúty a úmrtnosť je takmer sto percentná. Jed z jediného kusnutia dokáže zabiť až 100 ľudí. Dorastá až do veľkosti troch metrov.
Krátkochvostá raja (Dasyatis brevicaudata) je najväčšia zo všetkých druhov raji. Jedovatý osteň jednej z nich zapríčinil smrť Steva Irwina – lovca krokodílov (the Crocodile Hunter).
Pakobra východná (brown snake) – je oveľa nebezpečnejší had ako taipan, pretože je omnoho útočnejšia. Je tretím najjedovatejším hadom sveta, hneď za taipanom. Je dlhý 1,5 metra, útočí hlavne cez deň. Jej toxíny spôsobujú vnútorné krvácanie. Jeho farba je rôznorodá, od tmavo hnedej, hnedo-oranžovej po olivovú až krémovo žltú. Otrava sa prejavuje rýchlo, do 5 minút.
Pakobra páskovaná (tiger snake) – preferuje bahnité a močiarovitú pôdu. Po pakobre východnej je druhým najčastejším hadom spôsobujúcim úmrtia v Austrálii. Loví žaby pozdĺž bystrín, riek a priehrad. Dosahuje v priemere 1 meter, má sploštenú hlavu, dospelé jedince sú obyčajne páskované a ich farba môže byť od svetlo žltej, až po takmer čiernu. Príležitostne môže páskovanie chýbať, čo vedie k ťažkostiam s identifikáciou tohto druhu.
70 % ľudí uštipnutých hadom je spôsobených tým, že sa ich pokúšali chytiť a zbytok 30 % hada prehliadlo. Od odborníka z múzea v Canberre som sa dozvedela, že:
- Na vychádzkach v prírode treba hlasno rozprávať, robiť hluk, aby sme hadov z našej blízkosti odplašili.
- Na túry je treba mať pevné topánky a návleky na lýtka.
- Nepchať prsty alebo paličky do žiadnych (myších) dier v prírode.
- Spadnutý strom neprekračovať, ale obchádzať.
Sladkovodný a morský krokodíl – oba žijú len v severnej Austrálii. Nebezpečný je najmä morský. Je väčší, dorastá do 8 metrov, môže číhať v mori a pri riekach ústiacich do mora (Cairns). Vyzerá nemotorne, ale dokáže na obeť vyskočiť niekoľko metrov spod hladiny a stiahnuť ju so sebou.
ZÁVER: Treba dodať, že počet obetí jedovatých živočíchov v Austrálii nie je nijako významný, oveľa viac smrteľných nešťastí spôsobujú dopravné nehody. Opatrnosť a znalosť miestnych pomerov je však vždy namieste.
(Tento článok bol prečítaný 451 krát.)