Menom “Tristan da Cunha” sa označuje nie len samotný ostrov rovnakého mena, ale aj celá skupina troch ostrovov nachádzajúcich sa vo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov od seba. Dá sa vlastne povedať, že Tristan da Cunha je súostrovie skladajúce sa z troch ostrovov – samotného Tristanu, ostrova Nightingale a ostrova Inaccessible. Kým väčšina turistov sa zrejme uspokojí s návštevou hlavného (a jediného trvale obývaného) z troch ostrovov, mnohí milovníci prírody a pozorovatelia vtákov si nenechajú ujsť príležitosť navštíviť aj jeden z dvoch neobývaných ostrovov.
Ostrov Nightingale, takto pomenovaný anglickým kapitánom Galanielom Nightingaleom, ktorý ho navštívil v roku 1760, je dostupný len vo vzácnych prípadoch priaznivých poveternostných podmienok. Tie boli počas našej návštevy tesne nad hranicou prijateľnosti, takže väčšina pasažierov z našej lode využila možnosť vystúpiť na tento zriedka navštevovaný ostrov. Tristančania pre tieto prípady udržujú na ostrove cestičku, ktorá turistov dovedie až do stredu ostrova. Treba však zdôrazniť, že k prekonaniu tejto cesty je nevyhnutné mať slušnú fyzickú kondíciu. Strmé svahy, blatisté chodníčky a premočený terén dajú totiž zabrať a viacero ľudí z našej skupiny to vzdalo hneď na začiatku.
Na tých, ktorí sa rozhodli pokračovať, čakala séria odmien v podobe fantastického vtáctva a neskazenej vegetácie. Úzka cestička sa totiž vlní medzi vysokým rákosím, ktoré je neuveriteľne bohaté na život. Už samotná cestička priniesla prekvapenia, keď sme priamo na nej objavili viacero albatrosích hniezd. My sme tu boli vo veľmi neskorom období albatrosieho reprodukčného cyklu, kedy rodičia mláďaťa už ostrov opustili a kedy začínal najstresujúcejší moment v živote mladého operanca – čas, kedy bude treba po prvýkrát vzlietnuť a začať si hladať obživu na šírom oceáne. Je veľmi pravdepodobné, že ak by sme prišli na ostrov len o týždeň neskôr, tak by sme na ňom nenašli už ani jediného z týchto majestátnych vtákov!
Druh albatrosa, ktorý na ostrove hniezdi, sa po anglicky volá Atlantic yellow-nosed albatros (Thalassarche chlororhynchos). Charakterizuje ho veľmi pekne sfarbený zobák, so žltým pruhom na hornej časti a červeným koncom zobáka. To sa však výraznejšie prejaví až u dospelých vtákov (minimálne štvorročných), kým počas našej návštevy mali všetky albatrosy na ostrove len zhruba šesť mesiacov. Sú to nádherné zvieratá, dôstojné a impozantné, bez akéhokoľvek prejavu strachu, keď sme vo veľmi tesnej blízkosti okolo nich prechádzali. Len si nás tíško a zvedavo obzerali.
Ak sa nás nebál tento obrovský morský vták, ktorý má rozpätie krídel až 2,5 metra, tak ešte väčšie prekvapenie nás čakalo pri pohľade na malého a endemického tristanského drozda (angl. Tristan thrush, Nesocichla eremita), ktorý bol snáď ešte zvedavejší, než albatros. Tento pozemský druh vtáka bol doslova všade a ani trochu ho nevyviedla z rovnováhy veľká skupina dvojnohých cicavcov, ktorá sa zrazu objavila v jeho kráľovstve. Skôr naopak – behal nám všade pod nohami, zvedavo si obzeral na zemi odložené batohy či kabáty a niektoré jedince si dokonca prišli aj (jemne) ďobnúť do ľudského prsta, pokiaľ bol nejaký na blízku! Bolo to veľmi zábavné pozorovať toto kuriózne zvieratko.
Ďalší netradičný jav nám preukázal iný morský vták hniezdiaci na ostrove vo veľmi veľkom počte – Great shearwater (Puffinus gravis). Tento operenec je veľký a ťažký skoro ako dospelá sliepka, čo mu robí problémy pri vzlietnutí zo zeme. Než sa bezpečne dostane do vzdušného priestoru, tak sa musí buď rozbehnúť a nabrať rýchlosť alebo si nájsť strmý svah. To na ostrove nie je problém, ale prítomnosť turistov kráčajúcich po strmej cestičke mu značne komplikovala život. Keďže nedokázal dostatočne rýchlo nabrať výšku, tak často narážal do našich hrudí a stehien a my sme museli byť v neustálom strehu, aby nám nechtiac nevletel aj do tvárí!
Najmenším operencom na ostrove je endemický Nightingale bunting (Nesospiza acunhae), malý pozemský vtáčik, ktorý sa ľahko udrží na steblách vysokého rákosia, kde si hľadá semienka. Podobne, ako aj shearwater, tento vták má na ostrove veľkého nepriateľa a veľmi inteligentného predátora v podobe morského vtáka zvaným hnedá skua (angl. brown skua, Catharacta antarctica), ktorý sa živí prevažne malými vtákmi a vajíčkami či mláďatami väčších vtákov. Kým shearwater si chráni mladé tým, že hniezdi pod zemou, v kilometroch vytunelovaných brlohov (na ostrove vraj pripadajú tri páry na každý štvorcový meter), malý bunting sa pred skuou schováva v hustom rákosí, odkiaľ počuť len jeho veselý piskot.
Snáď jediným sklamaním ostrova bola skoro úplná absencia tučniaka Northern rockhopper penguin (Eudyptes chrysocome moseleyi), ktorý v čase našej návštevy už ukončil reprodukčný cyklus a drvivá väčšina mladých vtákov sa vydala do mora, kde budú tráviť nasledujúcich niekoľko rokov. Na skaliskách sme objavili len zopár oneskorených jedincov, trpezlivo dokončujúcich výmenu peria, aby potom nasledovali svojich rovesníkov. Tento druh tučniaka s červeným zobákom je mimoriadne agilný a jeho dlhý žltý chochol sa krásne vlní počas jeho typického skákania po skalách. Ak by sme boli prišli o týždeň či dva skôr, tak by sme boli zastihli oveľa väčšiu tlupu mladých tučniakov. Nám takto nezostalo, než obdivovať jediného cicavca prítomného na skaliskách okolo ostrova – tuleňa Subantarctic fur seal (Arctocephalus tropicalis).
Tretím a posledným ostrovom tristanského súostrovia je “Inaccessible”. Toto meno pochádza z francúzštiny a v preklade znamená “nedostupný” – takto bol totiž v roku 1767 pomenovaný kapitánom D’Escheverrym z francúzskej lode Étoile du Matin, ktorá súostrovie navštívila. Na pevnú zem je možné vystúpiť len na dvoch malých plážach, ktoré sú však silne vystavené nebezpečným morským prílivom, takže pokusy navštíviť ostrov sú väčšinou neúspešné. Pre jedného z našich sprievodcov na lodi bol toto pokus číslo 16, pričom z predchádzajúcich pätnástich bol úspešný len jeden. My sme sa vlastne pokúšali pristáť dvakrát behom dvoch dní, ale príliš veľký surf na plážach to našim zodiakom proste nedovolil. Toto bolo veľkým sklamaním hlavne pre milovníkov aviánskej fauny – ostrov je totiž domovom najmenšieho nelietajúceho vtáka na svete, Inaccessible island rail (Atlantisia rogersi), ktorý neexistuje nikde inde na svete.
(Tento článok bol prečítaný 205 krát.)