Najsymbolickejším zvieraťom mojej nedávnej návštevy súostrovia Kerguelen v subantarktických vodách juhoindického oceánu bol nepochybne tučniak kráľovský. Hoci väčšina z nás už zrejme videla tento druh bezkrídelného vtáka v televízii alebo zoologickej záhrade, takéto skúsenosti zďaleka nemôžu nahradiť ten senzačný pocit byť doslova obklopený tisíckami týchto nádherných zvierat. Ich prirodzená zvedavosť, kuriózny spôsob chôdze a úžasná prispôsobivosť k životu v klimaticky nehostinných oblastiach, to všetko v nás dokáže vyvolať obdiv a lásku k tomuto fascinujúcemu druhu subantarktickej fauny. A sedieť na čiernej piesočnej pláži obklopený veľkou skupinou zvedavých tučniakov, ktorí si vás obzerajú zo všetkých strán, to je proste zážitok na celý život!
Tučniak kráľovský (Aptenodytes patagonicus, fr. Manchot royal, angl. King Penguin) je druhý najväčší druh tučniaka (po tučniakovi cisárskom). Väčšina ľudí, ktorí ich mali možnosť pozorovať vo voľnej prírode ich zrejme videla na Južnej Georgii alebo Falklandoch, dvoch relatívne ľahko prístupných ostrovoch, kde sa nachádzajú viaceré kolónie týchto druhov vtákov. Tie sú však pomerne malé. Najväčšie kolónie tučniakov kráľovských na svete sú práve v Indickom oceáne, kde podľa odhadov niektorých informačných zdrojov na internete, žije až 85% celosvetovej populácie. Najviac z nich na súostroví Crozet (až polovica svetovej populácie), na juhoafrických ostrovoch Marion a Prince Edward (východne od súostrovia Crozet), na súostroví Kerguelen a tiež na austrálskych ostrovoch Heard a McDonald (ktoré ležia južne od súostrovia Kerguelen). S výnimkou posledne menovaných, na všetkých sa nachádzajú vedecko-výskumné stanice s permanentným osadenstvom biológov a ornitológov, ktorí sa zaoberajú výskumom tučniakov a inej fauny na týchto odľahlých ostrovoch.
Ja som v marci 2014 navštívil ostrov Ile de la Possession na súostroví Crozet a hlavný ostrov súostrovia Kerguelen. Obe tieto územia patria Francúzsku, ktoré na nich udržuje permanentné vedecké stanice. Na ostrove Ile de la Possession sme, spolu s ostatnými turistami, strávili deň na Baie américaine, kde sme si urobili krátku túru k tzv. “petite manchotière”, kým druhé dopoludnie sme zase trávili v zálive Baie du marin, blízko základne, kde sa nachádza tzv. “grande manchotière”, spolu s budovami špeciálnej vedecko-výskumnej stanice. Najväčšiu kolóniu tučniakov kráľovských sme však videli o pár dní neskôr, na myse Ratmanoff, čo je najvýchodnejší bod súostrovia Kerguelen. Počet hniezdiacich párov na tomto mieste dosahuje rádovo státisíce!
Tučniaky sú morské živočíchy, ktoré trávia väčšinu času pod morskou hladinou. Na pevnú zem prichádzajú len v období párenia, po ktorom samička znesie jedno vajíčko. Hneď po znesení ho odovzdá samčekovi, ktorý ho uschová nad chodidlami pod hrubou vrstvou kože a peria, kým samička odchádza do mora, kde trávi lovom nasledujúcich 18 dní. Po jej návrate si hlasom vyhľadá svojho druha, prevezme si od neho vajíčko a nechá samčeka odísť na lov. Inkubácia trvá približne 55 dní, počas ktorých sa páry takto striedajú v opatrovaní. Po vyliahnutí mláďaťa dochádza k väčšej frekvencii striedania sa – dôvodom je nepochybne hrozba predátorov a teda potreba väčšej ostražitosti. Po niečo vyše mesiaca je mláďa už dostatočne veľké a pokiaľ je zdravé, tak sa dokáže samo ubrániť, aj vďaka veľkým “škôlkam”, kde sa v skupinách chránia pred dotieravými petrelmi. Po zhruba 15 mesiacoch mláďatá odchádzajú do mora, kde trávia niekoľko rokov, než sa vrátia na ten istý ostrov, aby si našli partnera a začali nový cyklus života.
(Tento článok bol prečítaný 901 krát.)