Aborigéni sú ako naši tmavší spoluobčania. Sú rovnako neprispôsobiví, nechce sa im pracovať, chodiť do školy, posedávajú na uliciach, v parkoch a najradšej by sa asi utopili v alkohole. Jeden rozdiel však medzi nimi je – sú neporovnateľne objemnejší. A to takmer každý.
Poberajú tak štedré sociálne dávky, že nemusia robiť a napriek tomu, môžu mať každý deň lukulské hody. Vidieť ich často cez deň v parkoch popíjať. Ani jeden z nich však nežobre. Ale vraj páchajú trestnú činnosť. Neodporúča sa chodiť do štvrtí, kde bývajú. V severnej časti Austrálie, čiže v oblasti kde som, je ich najviac.
Niečo som si o Aborigénoch naštudovala a zistila som, že týmto domorodým ľuďom civilizácia viac zobrala ako dala. Aborigéni sú jednoduchí ľudia úzko spätí s prírodou, ktorí neboli pripravení na nástrahy životného štýlu doneseného do ich krajiny ľuďmi zo západu. Dodnes sa do spoločnosti začleniť nevedia, čo je zlé pre nich i pre Austráliu. Okrem iného som sa dozvedela aj toto:
V roku 1993 labouristická vláda premiéra Paul Keatinga predložila zákonné úpravy na reštitúciu v Austrálii. Bol prijatý zákon o práve praobyvateľov na 10 percent zeme (čiže rozsah ČR x 10), čo však nestačilo. Obdarovaní naviac odmietli kompenzáciu vo výške takmer 1,5 miliárd dolárov, a domáhali sa zrušenia dlhodobých nájomných zmlúv, vrátane tých na území s najbohatšími rezervami nerastného bohatstva. Zhruba 700 žalôb hrozilo farmárom a banským spoločnostiam, ktoré mali v dlhodobom prenájme 42% austrálskeho teritória. Tým by sa takmer polovica celého územia stala výlučným majetkom praobyvateľov, z nich časť žije v prírode spôsobom nelíšiacim sa od ich predkov v dobe kamennej a časť ich prežíva z podpory štátu na perifériách moderných miest.
Zákon z roku 1967 im umožnil prístup k alkoholu. Najprv sa ho chopili muži a ženy nasledovali s nemenšou vervou. Výsledky sú neradostné, takmer polovica dospelého obyvateľstva trpí cukrovkou, muži sa v priemere dožívajú len niečo málo cez 40 rokov. Stúpa násilie v rodinách a tiež epidémia sebavrážd ako bizarná forma vydierania: dajte mi peniaze alebo sa zabijem.
Vláda vypláca jednu miliardu dolárov na vzdelanie, bývanie a zdravie praobyvateľov. Jeden aborigénsky prapredok postačí Austrálčanovi k získaniu pôžičky za nižší úrok. Ostatná mládež si nezriedka musí pri štúdiu privyrábať všelijakou prácou. Aborigén je platený štátom za ochotu do školy dochádzať. (17-ročná mládež opúšťa školu s gramotnosťou päťročných.) Za praobyvateľa vydaná beloška získa celoživotné privilégiá i po smrti svojho manžela. Preto neprekvapuje, že počet Aborigénov, odhadovaný v roku 1970 na 100 000, sa až zázračne rozmnožil na súčasných takmer 600 000, teraz nárokujúceho si na vlastníctvo polovice celej pôdy v zemi. Hovorcovia Aborigénov sa u vlády domáhajú oficiálneho ospravedlnenia za predchádzajúce príkoria – a tým aj de facto legalizácie ďalšieho nároku na finančné kompenzácie.
Aborigénov vidieť v cairnských parkoch celkom dosť.
(Tento článok bol prečítaný 2120 krát.)