Tento týždeň som v cairnských novinách čítal, že vedenie mesta sa rozhodlo odstrániť z centra veľké netopiere, ktoré tam už roky žijú na stromoch pri mestskej knižnici. Je to kontroverzná téma a ako vždy, veľa ľuďom sa to nepáči.
Nedávno sa stal prípad, že jeden malý chlapec bol uhryznutý netopierom, ktorý mal chorobu podobnú besnote a následne na ňu zomrel. Ten chlapec bol z Cairnsu, hoci uhryznutý bol počas dovolenky s rodičmi v úplne inej časti Austrálie. Je to veľmi vzácna choroba, ktorá má na svedomí len dve obete za posledných desať rokov, ale keďže je tu určitá hrozba epidémie, tak sa vedenie mesta pre istotu rozhodlo pre presun týchto lietajúcich cicavcov.
Ako si myslíte, že sa presúvajú netopiere? Vraj sa to robí hlukom. Vždy zavčasu ráno, kedy sa netopiere usadzujú (zavesia sa na konáre dole hlavou) a chystajú k celodennému odpočinku, tak im budú z veľkých reproduktorov púšťať hlasnú heavymetalovú hudbu! Budú to musieť robiť po dobu niekoľkých týždňov, pretože tie netopiere sa tam budú chcieť vracať, takže to budú opakovať každé ráno, až kým sa definitívne neodsťahujú. No a čo ľudia bývajúci v okolitých domoch? Tí budú mať veľmi zaujímavý budíček – rozhodne by som nechcel byť v ich koži…
Je to kontroverzná vec, pretože niektorí odborníci tvrdia, že práve týmto núteným presunom sa v dôsledku stresu zvýši možnosť chorôb a nákaz. Tiež je možné, že niektoré slabšie jedince zahynú alebo sa zrania, spadnú na zem a prídu do styku s ľuďmi, ktorí im budú chcieť pomôcť, čím sa zvýši riziko nákazy. Navyše, tie netopiere si budú musieť nájsť nový domov a môžu sa usadiť na miestach, ktoré zase nebudú úplne ideálne pre okolie – v záhradách ľudí, na farmách a podobne. Robiť takéto radikálne zásahy do prírody má vždy dôsledky. Na druhej strane, veľa ľudí si myslí, že netopiere nepatria do centra mesta. Vraj ich tam kedysi bolo len zopár, takže sa tolerovali, ale za posledné roky sa premnožili a dnes ich tam žije asi 20 tisíc! Čo je nemálo. A za desať rokov ich tam môže byť aj 200 tisíc.
Mne sa veľmi páčili. Bolo to úžasné prechádzať sa pod stromami v podvečer, keď tam práve začínali lietať a robiť hluk – človek sa cítil, ako keby bol uprostred džungle a nie v centre celkom veľkého mesta…
Na experimenty so zvieratami ľudia často doplácajú
Nevydarených pokusov so zvieratami je na svete plno. Napríklad tie vražedné afrikanizované včely v Južnej Amerike. Je mi to ľúto, že ľudia takto zbytočne škodia prírode a samým sebe. A ako vždy, aj v tomto prípade je na vine nevedomosť a bohorovnosť. Myslím si, že ľudstvo sa poučilo a takýchto omylov bude menej. Hoci vždy sa nejaké pritrafia. Ktovie, čo prinesie také násilné premiestňovanie netopierov v Cairnse. Úrad by si mal veľmi dobre premyslieť čo robí, zvážiť názory odborníkov a nerobiť to len kvôli tomu, že nejakému vysokopostavenému úradníkovi sa netopiere nepáčia. No ale ľudská hlúposť a ješitnosť niekedy nepozná hraníc.
Páči sa mi prirodzené súžitie so zvieratami. Pokiaľ si navzájom neškodíme. Smrť toho chlapca je veľkou tragédiou, ale robiť hneď radikálne závery, hlavne keď bol kusnutý mimo Cairnsu. No neviem. Za lepšie riešenie považujem odchyt niekoľkých jedincov, ich vyšetrenie na spomínanú chorobu a až potom sa rozhodnúť čo s nimi. A také názory, že zvieratá do mesta nepatria, tiež veľmi nemusím. Ľudia do tej austrálskej prírody patria? Tiež im zobrali miesto. Ľudia môžu ťažiť z prírody, ale keď zvieratá ťažia z miest a ľudí, tak to už dobré nie je… To nie je veľmi múdre.
Netopiere tíško odpočívajúce na stromoch v centre Cairnsu.
(Tento článok bol prečítaný 193 krát.)