Výlet na južný pól

By | 2013-02-23

Alexandra a ja sme sa dnes dohodli, že tohtoročného Silvestra strávime na južnom póle.

Nie, to nie je prvoaprílový vtip. Do Antarktídy pôjdeme ako súčasť expedície, ktorá na južný pól dorazí na bežkách. Celá výprava začína 27. decembra 2013 v Čile, v mestečku Punta Arenas, odkiaľ poletíme na základňu Patriot Hills. Tam budeme mať tri dni na aklimatizáciu, počas ktorých sa budeme učiť také veci, ako stavať a skladať stany v extrémnych klimatických podmienkach, topiť sneh na vodu a ohrievať stravu, testovať zariadenie a tiež tam budeme vyrážať na miniexpedície. Po troch dňoch nás lietadlo dopraví na miesto, ktoré je vzdialené 20 kilometrov od južného pólu.

Tam sa už budeme musieť spoliehať sami na seba. Cesta na bežkách trvá 2 dni, takže každý deň sa prejde asi 10 kilometrov (to závisí od klimatických podmienok ako aj od fyzického stavu účastníkov expedície). Spí sa v stanoch po dvoch. Každý bežkár si za sebou ťahá sane, na ktorých je stan, spací vak, jedlo, palivo a veci osobnej potreby v celkovej váhe asi 25 – 30 kilogramov. Vstávať by sme mali ráno o ôsmej, odchod je potom o desiatej. Na bežkách budeme až do šiestej večer s tým, že po každej hodine je 15-minútová prestávka na vysokokalorické jedlo a teplý čaj.

Tých kalórií budeme totiž potrebovať veľmi veľa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tých 10 kilometrov denne na bežkách nie je bohviečo, čo je pravda, ale problémom sú extrémne klimatické a terénne podmienky. Nízke teploty (v decembri býva na južnom póle okolo -15°C až -30°C) sú často znásobované silným vetrom, vysokou nadmorskou výškou (južný pól sa nachádza nejakých 2800 metrov nad morom) a veľmi nízkou vlhkosťou vzduchu. Podľa niektorých blogov vraj človek v tých podmienkach spáli až tisíc kalórií za hodinu!

Na južnom póle, kam by sme mali doraziť na Silvestra alebo Nový Rok, je potom slávnostná večera, návšteva medzinárodnej vedecko výskumnej stanice Amundsen-Scott, nákup suvenírov v miestnom obchodíku a odoslanie pohľadníc z tamojšej pošty. A samozrejme to najdôležitejšie – fotenie sa na bode 90. stupňa južnej zemepisnej šírky :-) V nasledujúci deň je potom v pláne letecký návrat do základne a ten ďalší, t.j. 3. januára, už bude znamenať definitívny odlet z Antarktídy a návrat do Čile. V Punta Arenas sa určite dá nájsť dobrá sauna, ktorá nám znova rozohreje naše premrznuté kosti :-)

Tak takýto máme plán. Keď som sa o tom dnes rozprával s Alexandrou, tak vyzerala veľmi nadšene. Je samozrejmé, že máme aj obavy a pochybnosti – budeme dostatočne zdraví a fyzicky zdatní, aby sme to zvládli? Hoci obaja pravidelne športujeme, niekoľko mesiacov pred výpravou budeme musieť zabrať, pretože čím je človek lepšie fyzicky pripravený, tým je to ľahšie. Na druhej strane, dnes, v dobe satelitných telefónov a pristávacej dráhy na južnom póle, takýto výlet zďaleka nie je tým nebezpečným dobrodružstvom, ktoré zažívali polárni bádatelia koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Je to vlastne len taký výlet – síce do klimaticky extrémnej časti zemegule, ale zato v relatívnej pohode a bezpečí.

Niekoho možno napadne otázka, že prečo… Odpoveď nie je jednoduchá, pretože tá nezvyčajná túžba vychádza odkiaľsi zvnútra, z hĺbky duše. Myslím si, že človek by mal robiť v živote nezvyčajné veci, na ktoré sa môže tešiť a na ktoré potom môže dlho spomínať. Obdivujem ľudí, ako je napríklad Bernard Olivier, ktorý sa po šesťdesiatke vydal na cestu po starej hodvábnej ceste z Turecka do Číny – pešo, s 20-kilovým batohom na chrbte! Nechcem, aby to znelo, ako klišé, ale myslím si, že ak chceme mať bohatý a zaujímavý život, tak musíme robiť nezvyčajné veci. Cesta na bežkách na južný pól určite patrí medzi takéto aktivity. V tomto smere mám šťastie, že som vo svojej neteri Alexandre našiel spriaznenú dušu – odvážnu, túžiacu po cestovaní a dobrodružstvách, aktívnu a v mnohých smeroch výnimočnú.

cesta-na-juzny-pol

(Tento článok bol prečítaný 243 krát.)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *