Skip to content

Patálie s hľadaním nového bývania

07 februára 2013 | Autor: Alexandra Božinovská | žiadne komentáre

Posledné dva týždne som obetovala hľadaniu dobrého sharehousu. Za ten čas som stihla bývať v dvoch. V prvom som strávila jednu noc a po nej som si tak rýchlo, ako to len bolo možné, našla ďalší. Vydržala som tam týždeň, aj keď bol pekný a čistý, lebo pravidlá psychopatického majiteľa som dlhšie nedokázala strpieť. Nájsť si vyhovujúci sharehouse je fakt náročné.

Prvý sharehouse, o ktorom som písala v predchádzajúcom článku, bol vcelku dobrý, len mal jednu chybu. Moja izba bola malá a nemala klimatizáciu. Zo začiatku mi to až tak nevadilo, do izby som chodila len k večeru, keď v nej bolo chladnejšie. No neskôr, keď teploty vonku narastali, začalo mi byť v izbe nepríjemne aj v noci. Z horúčav som sa veľmi prehriala a nemala som sa kde schladiť. Bolela ma hlava, bola som malátna, no necítila som sa dobre. Majiteľ bol ochotný klimatizáciu nainštalovať, ale nájomné by mi zvýšil o 30 dolárov, čiže platila by som za týždeň 150 dolárov. Za túto sumu sa v Cairnse už ponúkajú oveľa luxusnejšie sharehausy ako tento, tak som sa rozhodla hľadať nový.

Ohúrila ma izba, pes a posiľňovňa

Navštívila som asi 6 sharehousev, bolo to dosť vyčerpávajúce, lebo som musela hľadať ulice, zamotala som sa a to všetko na tom pražiacom slnku. Vybrala som si nakoniec taký, v ktorom ma ohúrila obrovská izba, vonku na dvore pes, s ktorým by som mohla chodiť na prechádzky a veľká posilňovňa. Aj majiteľ na mňa urobil dobrý dojem, lebo bol prívetivý a povedal, že má rád východnú Európu a jeho snom je ju navštíviť. Videla som, že dom je starší, že kuchyňa nič moc, ale ten pes, veľká izba, posilňovňa a srdečný majiteľ ma nakoniec dostali. Bola som z toho všetkého taká nadšená, že som si myslela, že mi nebude vadiť izba bez klimatizácie. Naivne som si namýšľala, že tie veľké okná mi budú stačiť na to, aby som izbu rýchlo večer schladila (v predchádzajúcom som totiž mala len jedno malé okienko). Majiteľ ma ešte ubezpečoval, že od mora tam fúka chladnejší vietor a preto sa izba veľmi neprehrieva.

Ten príjemný majiteľ mi pomohol presťahovať sa, naložil mi veci do auta, pozval ma na privítaciu pizzu a bola som jeho nájomníčka. Keď som si tam ukladala veci, začala som vidieť všetky detaily. Zbadala som, že majiteľ je bordelár, že ten sharehose je špinavší ako som čakala. Nevydelil mi žiadne police na jedlo a to sa mi nepáčilo, lebo v tom predošlom sme mali každá svoju. A takto to má byť, keď sa o kuchyňu delia viacerí ľudia. Nemám rada chaosné veci, mám rada poriadok a systém.

Izbu som si nemohla zamknúť

Nemohla som si zamknúť dvere v izbe. Tam sa totiž nezamykalo, lebo dvere nemali ani zámky. Čudné. V predošlom dome som musela všetko zamknúť a v tomto sa nechávala otvorená ešte aj hlavná brána. Aj keď majiteľ tvrdil, že je to tu bezpečné, predsa len by som bola spokojnejšia, keby som si izbu mohla zamknúť.

Ani to množstvo okien a „chládok“ od mora nestačili izbu schladiť. Potvrdila som si, že bez klimatizácie sa tu už nezaobídem. Strašne som sa potila a celá som doslova horela. Ako som sa dopočula, za posledných 20 rokov, boli tieto týždne najhorúcejšími v Cairnse. Vôbec tu nepršalo, takže sa vzduch neschladil. A mimochodom, tie veľké otvorené okná, neboli najlepším riešením, lebo nemali sieťku. Večer som musela mať v izbe zhasnuté svetlá, lebo inak by som musela čeliť náletom kadejakého hmyzu. Ešte aj svetlo počítača ich priťahovalo.

Čudný ranný budíček majiteľa

Ani neviem, čo ma presvedčilo, že tento sharehouse bude pre mňa dobrý. Asi som pred ním videla viacero skutočne otrasných sharehousov, takže v porovnaní s nimi sa mi javil dosť dobrý. A tá posilňovňa mi viac vadila ako bola na osoh, lebo skoro ráno tam ľudia cvičili a celý dom sa vďaka boxovaniu otriasal. Dom mal veľmi tenké steny, všetko bolo neuveriteľne počuť.

A poslednou bodkou bol ranný neohľaduplný budíček majiteľa. Normálne mi z ničoho nič vliezol do izby, videl, že spím, ale to ho nezastavilo v tom, aby ma nezobudil s veľmi „podstatnou“ otázkou, že či mi má zapnúť stropný ventilátor?! Toto ma tak postavilo na nohy, ako žiadny iný budík na svete. Okamžite som sa pozbierala a išla do ázijského shopping centra, kde na stenách visia inzeráty, zavolala som na prvý, šla sa mrknúť a expresne sa presťahovala. Majiteľ nechápal, ako som to za taký krátky čas dokázala. Keď je človek nazlostený, načerpá odniekiaľ toľko energie, že dokáže aj nemožné :-).

Psychopaticky pedantný majiteľ

V ďalšom sharehouse som bola najprv veľmi, veľmi spokojná. Izba vkusne zariadená, s klímou na diaľkové ovládanie, pekná obývačka a kuchyňa. Všetko čisté, celkom štýlové, všade na stene obrazy s dominantami Paríža. Spokojnosť mi vydržala len do druhého dňa – do príchodu majiteľa. Pichľavými očami kontroloval každý kútik svojho vzácneho domu.

Hneď ma oboznámil so svojimi gestapáckymi pravidlami. Do domu som si bez jeho súhlasu nemohla pozvať žiadnu návštevu, ani na hodinu. Vo svojej izbe som nemala jesť, ani si doniesť vodu. Na kuchynskej linke som nemohla mať nič položené, riad som nemohla nechať odkvapkať, ale osušiť a odložiť. Miesto, kde som si nechala bicykel nebolo dobré, lebo mu môžem ošúchať stĺp, tak mi vyčlenil druhé, kam bolo dosť nepohodlné bicykel odkladať, hlavne, keď ho používam niekoľkokrát denne. Chcel zálohu (bond) pre prípad, že by som mu niečo poškodila. To je pochopiteľné, menej pochopiteľné bolo, že si peniaze zobral a žiadne potvrdenie o tom mi nedal. Zľakla som sa, lebo ako budem dokazovať, že som mu peniaze dala, čo keď mi ich nevráti…

Dom kontroloval neustále, sliedil v ňom každú hodinu. Raz mi vtrhol do izby a keďže som len chvíľku pred ním prišla, na posteli som mala hodené oblečenie, ktoré som si ešte neuložila. Všade inde som mala poriadok, ale kvôli tej posteli na mňa spustil. To ma teda riadne napálilo, ja predsa nie som vo väzení, veď si za izbu platím, čo mu je do toho, či tam mám poriadok alebo nemám. To by ho vôbec nemalo zaujímať. Ani v hoteli zákazníkov neperujú za neporiadok.

Ak som si náhodou položila na linku fľašu s vodou, hneď mi ju strčil do umývadla. Nemala som si kde dať sójovú omáčku, tak som ju nechala na kraji linky, zobral mi ju a o niekoľko dní som ju našla na záhrade. Hrozné. On je asi psychopat. Povedala som si, že toto ja teda znášať nebudem a našla som si ďalší sharehouse.

Ako je v ňom, napíšem nabudúce. Dúfam, že konečne budem spokojná.

byvanie

 

(Tento článok bol prečítaný 342 krát.)

Facebooktwitterpinterestlinkedinmail

Podobné články

Komentáre

Neboli pridané žiadne komentáre

Pridaj komentár

Required

Required

Optional