Navštíviť Austráliu som túžila od malička. Túto túžbu podnietili filmy, ktoré zobrazovali nádhernú austrálsku prírodu. Film Napoleon bol o nerozlučnej dvojici priateľov – papagája a psa, a film Štríbrný blesk o hrdom, nespútanom koni. Púšťala som si ich dookola nespočetnekrát, takže obraz austrálskej krajiny sa mi natrvalo vpísal do pamäti.

Mojou veľkou vášňou sú zvieratá a príroda. Milujem filmy a knihy o prírode, biológii a etológii, ale aj psychológii a sociológii.Vyrástla som (celkom dosť :-), ale záujem o zvieratá a prírodu ma neprešiel, hoci mám 20 rokov. Ten bol aj dôvodom prečo som si za maturitné predmety vybrala biológiu, chémiu a prečo som sa rozhodla pre štúdium biológie na univerzite v Bratislave. Váhala som medzi biológiou a veterinou, ale počas práce v košickom útulku pre psov som zistila, že mi nerobí dobre pohľad na krv a utrpenie zvierat. Kvôli štúdiu anglického jazyka v Austrálii som štúdium biológie prerušila.

Nevidím efektívnejšiu možnosť osvojenia angličtiny ako učiť sa ju v anglofónnej krajine. Vo všeobecnosti si ľudia myslia, že angličtina sa v anglicky hovoriacom prostredí dá výborne naučiť za pol roka. Po skúsenostiach človeka, ktorý plynule ovláda niekoľko cudzích jazykov, viem, že to nie je pravda. Aj keď učenie jazyka je veľmi individuálne, na jeho slušné zvládnutie je potrebné byť v krajine minimálne rok. Platí pravidlo priamej úmery – čím viac, tým lepšie…

Za to, že som si mohla splniť svoj sen o živote v Austrálii, v jednej z najvyspelejších krajín sveta, ďakujem cestovateľovi, polyglotovi a veľkorysému človeku – strýkovi Lackovi.

S Lackom v balóne nad Cairnsom

Láska k zvieratám

V mojom živote veľmi dôležitú úlohu zohráva láska k zvieratám a prírode. Možno až fanatická, ale taká som… Odmalička som sa hrávala so zvieratami – živými, plyšovými a gumenými. Bábiky ma veľmi nezaujímali. Mala som množstvo gumených dinosaurov a ostatných zvieratiek. Filmy a knihy boli tiež o zvieratách. Dá sa povedať, že môj život sa stále točí okolo nich. Najviac mi k srdcu prirástli vlkoidné zvieratká – teda psy. Možno preto, lebo sú v našich končinách najdostupnejšie a aj preto, lebo s človekom vedia veľmi dobre spolupracovať.

Košický útulok

Pred troma rokmi som začala ako dobrovoľníčka pracovať v košickom útulku pre psov. Najprv som venčila psov, neskôr som mala na starosti výbeh. Jedného psíka som si zobrala domov do dočasnej starostlivosti a spolu s mamou mu našla skvelú majiteľku pani Danku z Prešova, s ktorou sme stále v kontakte. V útulku som spoznala mnoho vynikajúcich človiečikov, ktorých srdcia tak ako to moje, bijú pre bezbranné nemé tvory. Konečne som našla rovnakú krvnú skupinu, ktorá je ochotná robiť zadarmo alebo za minimum, tak veľa. Títo ľudia sa nado mnou nepozastavujú, nepripadám im čudná a necítim sa pri nich nepochopená, čo sa o väčšine mojich rovesníkov, žiaľ, povedať nedá.

Hry s mojou obľúbenou Dášou z košického útulku. Je to výborný pes, dúfam, že sa má u svojej novej majiteľky dobre, lebo by mi to bolo veľmi ľúto.

Domáca ZOO

Mojim prvým zvieratkom bola korela, potom detská klasika – rôzne druhy hlodavcov (škrečky, pieskomily, potkan). Slovenský domov momentálne zdieľam so svojou vernou psiou spoločníčku Dastynkou a dvoma bytovými šelmičkami, kocúrikom Montíkom a mačičkou Cecilkou. Dastynka je kríženec, ktorú som pred 8 rokmi zachránila od svojej nezodpovednej spolužiačky. Je veľmi submisívna, pokojná (až príliš) a taký veľký psí dobráčik. Má za sebou skúšky obedience (poslušnosti), nejaký čas som ju trénovala na agility a pravidelne ju “ťahám” na dogtreky. Naše cice (vlastne mamine) sú vznešené, lebo majú aj rodokmeň, ide o plemeno Peterbald, čo sú vlastne osrstené krížence orientálky a bezsrstého donského Sfinxu. Majú výborné bezproblémové povahy a krásny orientálny výzor.

Dastynka ako sestrička na La Ramble v Košiciach.

Cecilka a Monte – Peterbaldíci

Šport

Šport je mojou ďalšou doživotnou láskou. Milujem pohyb, nedokážem byť dlho bez neho.

Gymnastika, voltíž, basketbal

Keď som mala 5 rokov chodila som na gymnastiku, odtiaľ som prešla na voltíž ku koňom (tam sa mi veľmi páčilo :-). Napriek tomu, že som rozštepy a šnúry robila na povel bez rozťahovania, veľkú perspektívu som vzhľadom k predpokladu vyrásť viac ako je pre tento typ športu vhodné, nemala. Potom som sa nejaký čas venovala basketbalu, ale nejako ma nebavil.

Plávaniu treba obetovať život

Na športovom gymnáziu som začala s atletikou a skončila pri plávaní, ktorému som sa intenzívne venovala 4 roky. Plávanie ma veľmi bavilo, hlavne pri mojej zlatej trénerke Denise Polákovej. Ale začala som s ním pomerne neskoro, v 11-tich rokoch (bežné je začať v 5-tich). Aj keď počas prvého roka som všetkých mojich vrstovníkov, ktorí plávali od 5-tich rokov predbehla a mala lepšie časy, na výrazné úspechy by som musela ešte niekoľko rokov drieť. Chodila som na všetky možné súťaže, krajské, miestne. Mala som časy, ktoré ma kvalifikovali na majstrovstvá Slovenska. Tréneri vraveli, že mám talent. Talent som mala, ale výdrž nie. Hlavne psychickú. Nechcelo sa mi tak veľa obetovať zo života kvôli plávaniu. Nechcela som všetko staviť na jednu kartu. A to ešte kartu veľmi neistú a málo ohodnotenú. Vrcholovému športu a hlavne plávaniu treba obetovať všetko, každú voľnú minútu života. Vaša existencia sa scvrkne len do tréningov a súťaží, nič iné sa totiž stihnúť nedá. Ani škola. Buď, alebo. A čo ak to nevyjde, čo ak nebudem najlepšia? V plávaní má význam len jedno – byť najlepšia, nič iné sa nepočíta.

Koniec športu, začiatok školy

Tak som to vzdala a športové gymnázium som vymenila za gymnázium španielske. Bola to pre mňa veľká a hlavne ťažká zmena. Naraz som sa mala vyrovnať s tým, že sa mám “iba” učiť a sedieť doma pred knihami. Mala som pocit veľkej prázdnoty. Predtým som už o 6,00 h skákala do vody, potom s mokrými vlasmi chytro do školy a po vyučovaní na druhý dvojhodinový tréning. Domov som sa vracala o 18,30 h, hladná ako vlk a unavená ako kôň. Z príprav do školy veľa nebolo, lebo som musela skoro zaľahnúť, aby som bola schopná na druhý deň vstať ráno o 4,30 h. Soboty a nedele boli zase obetované súťažiam. A zrazu tento nabitý, vyčerpávajúci režim skončil.

Športové dozvuky

Istý čas som sa venovala bojovému športu – Ju Jitsu…. Celkom ma to bavilo, ale nakoniec kvôli množstvu učiva na gymnáziu som s ním musela skončiť. Ešte zo športového gymnázia som v mnohých predmetoch mala veľké medzery, plus kvantum gymnaziálneho učiva, no mala som čo robiť.

V súčasnosti športujem už len rekreačne. Takmer každý deň behám, pestujem bosonohý beh barefood. Momentálne na krásnych miestach v trópoch, na cairnskej Esplanáde (ulica popri pláži).

Svetonázor

Zaujíma ma svet. Zaujímajú ma ľudia, ktorí robia veci prínosné, ktorí sa snažia zmeniť svet k lepšiemu. Fascinujú ma ľudia nekonvenční, ktorí nepodľahnú tlaku spoločnosti a idú si za svojim snom. Takými sú napríklad známy milovník tigrov a správca afrického parku John Varty, slávna ochranárka a výskumníčka šimpanzov Jane Goodallová, nebohý lovec krokodílov Austrálčan Steven Irwin, americká cvičiteľka psov Victoria Stilwel, alebo mexicko-americký tréner psov Milan Cesar. Viem, zase menujem len zvieratkárov. No čo už so sebou narobím, vravím, že zvieratá sú mojou najväčšou láskou…

Prečo www.alexa.nu?

Preto, lebo alexa.sk, alexa.eu a alexa.com, už boli obsadené. A chcela som doménu krátku, ľahko zapamätateľnú a charakteristickú. Tak sa išlo loviť do neznámych a ďalekých exotických vôd na opačnom konci sveta. A ulovila sa prípona „nu“ z malého koralového ostrova Niue v Tichomorí.

Tento zabudnutý ostrov má len 260 m²a žije na ňom okolo 1500 domorodých Polynézanov. Je voľne pridruženým územím Nového Zélandu. Objavil ho v roku 1774 James Cook, ktorý ho kvôli nepriateľským obyvateľom nazval Savage Island (Divošský ostrov).

Zaujímavosti ostrova Niue:

Je typický atol, jeden z najväčších koralových ostrovov na svete.
Je úplne plochý, najvyšší bod ostrova má nadmorskú výšku iba 68 m.n.m.
Austrálska ťažobná spoločnosť Yamarna Goldfields zverejnila správu, že ostrov má pravdepodobne najväčšie svetové zásoby strategickej suroviny nasledujúcich rokov – uránu.
Pred 5-timi rokmi dostal každý žiak na ostrove malý zelený laptop, ktorý je odolný voči vode a nárazom a navyše poskytuje wireless internetové pripojenie. Mladým ostrovanom umožňuje prístup k vzdelávaniu.

Podarilo sa mi vďaka doménovej prípone „nu“ rozšíriť váš geografický obzor? Ak áno, bolo mi potešením :-).

Koralový ostrov Niue v Tichom oceáne.

Tvorba stránky

Tvorcom a administrátorom tejto stránky je moja mama. Baví ju robiť webstránky, takže mi navrhla použiť e-maily, ktoré jej o živote v Cairnse píšem, na tento účel. Ja som aktívny, kinestetický typ, dlho a často sedieť pred počítačom nedokážem, po dvoch hodinách mám dosť kompíku najmenej na ďalšie dva dni. Vlastne dlho neobsedím pri ničom, takže tvoriť webstránku nie je blízke mojej náture a pri svojich aktivitách, by som si na to sotva našla čas.

Takže toľko na vysvetlenie pre tých, ktorí ma poznajú. Nie, nezmenila som sa, moje texty a fotografie upravuje a na web vkladá moja mum kreatívna :-).

Toto som jej nedávno poslala ako posledné varovanie :-).

Hi mum,

Mami dávaj si pozor, nie že sa ti toto stane :D

Have a Gday!

sending smile :)

Alexandra Božinovská, Cairns, Queensland, Australia

(Tento článok bol prečítaný 420 krát.)

O mne