Nikdy nezabudnem na pohľad v tvári mladej nemeckej chirurgičky pracujúcej v meste Goma, keď sa dozvedela, že my sme v Konžskej demokratickej republike… na dovolenke.
“Really…”
Slovíčko vyslovené s klesajúcou intonáciou a oči zahľadené do neznáma prezrádzali, že spracovanie tejto informácie nebolo pre sympatickú Berlínčanku jednoduché. A jej šok bol do značnej miery opodstatnený. Drvivá väčšina mzungu, ktorí prichádzajú do Konga, sú buď príslušníci stabilizačných jednotiek OSN (momentálne najväčšej mierovej misie OSN na svete, stojacej viac ako 7 miliárd dolárov ročne) alebo členovia mimovládnych organizácií, ako sú Červený kríž či Médecins Sans Frontières (Lekári bez hraníc), plus zopár misionárov a sestier rôznych náboženských segregácií. Turisti a dovolenkári? Jamais!
Na druhej strane však treba povedať, že oblasť v okolí jazera Kivu sa doslova hemží zaujímavými turistickými atrakciami, mnohé z ktorých sú svetovo unikátne. Neďaleký Parc National des Virunga je domovom viacerých rodín kriticky ohrozených horských goríl, kým národný park Kahuzi-Biéga neďaleko mesta Bukavu je známy značnou populáciou goríl nížinných, vôbec najväčšieho druhu goríl na svete. Oba druhy sú ľahko navštíviteľné a nevyhnutné povolenia sú podstatne lacnejšie, než v susedných krajinách. Aktívna sopka Nyiragongo blízko mesta Goma sa zase pýši najväčším kráterom vriacej lávy na svete. Na severe provincie Nord Kivu sa nachádza horský masív Rwenzori, ktorého súčasťou je 5109-metrov vysoký Pic Marguerite, tretí najvyšší vrch v Afrike. Scenéria okolo jazera Kivu je nádherná a sledovať prúd života v jednej z najskúšanejších a najzaostalejších krajín na našej planéte, to je zážitok sám o sebe!
Turistika sa však len veľmi pomaly vracia do tejto zaujímavej časti Konga. Veď to bolo len relatívne nedávno, v roku 2012, kedy bolo mesto Goma zabrané rebelským hnutím M23, čo vtedy uzavrelo všetky turistické aktivity v regióne. Samotná Virunga, najstarší národný park v Afrike, je dodnes dostupná a bezpečná len v malej časti na juhu parku, kým zvyšok je stále okupovaný rôznymi militantnými organizáciami, ktoré neváhajú terorizovať, znásilňovať a vraždiť miestne obyvateľstvo. Návšteva východnej časti Konga za účelom turistiky je takto síce možná, ale len vo veľmi obmedzenej časti územia, ktorá je pod kontrolou konžskej armády a stabilizačnej misie OSN. Vydať sa mimo týchto miest by bolo nielenže nerozumné, ale aj nemožné vďaka pravidelným armádnym zátarasom na cestách, vyžadujúcich povolenia na pokračovanie v ceste.
Relatívna bezpečnosť v okolí jazera Kivu spôsobila, že sa tu pomaly objavujú turistické organizácie ponúkajúce exkurzie k miestnym atrakciám, aspoň pre tú hŕstku “bláznov”, ktorí sa odvážia prekročiť rwandsko-konžskú hranicu, aby navštívili horské gorily a vyliezli na už spomínanú sopku Nyiragongo. Tri, štyri dni v Kongu a rýchly odchod do “bezpečnej” Rwandy. Ak je toto bláznovstvo, tak my sme boli blázni na druhú, pretože sme v tejto bývalej belgickej kolónii strávili celé dva týždne a to je ozaj nevídané! Osobne však veľmi rád vyhľadávam oblasti, kde sú dovolenkári vzácni a navštívené miesta stále nepoškvrnené negatívami, ktoré turistika často so sebou prináša – hlavne v menej vyspelých krajinách (napr. dotieravých predavačov suvenírov). Východné Kongo bolo v tomto smere naozaj skvelé. Naša dovolenka v tejto veľmi zaujímavej krajine sa obišla bez incidentov a nikde sme sa necítili v ohrození alebo nebezpečenstve. Bol to unikátny zážitok, ktorý bližšie popíšem v nasledujúcich príspevkoch.
Na zakončenie pridám tri zaujímavé výroky, ktoré veľmi výstižne ilustrujú život, obavy a nádeje obyvateľstva v tejto časti Konga. Všetky sú od ľudí, s ktorými sme prišli do kontaktu počas našej návštevy.
- “Tout le monde sais que le Congo est un paye très riche; malgré ça, la plupart de la population reste pauvre.” (Všetci vedia, že Kongo je veľmi bohatá krajina; napriek tomu žije väčšina obyvateľstva v chudobe.) Takto komentoval situáciu v republike majiteľ pirogy na jazere Kivu, reagujúc na fakt, že Kongo je obdarené neuveriteľným nerastným bohatstvom, z ktorého však ťaží len hŕstka ľudí, prevažne mocenská garnitúra. Konžská demokratická republika je štát, kde ročný HDP dosahuje len 750 dolárov na osobu, kde 70% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby a kde priemerná dĺžka života u mužov je len 45 rokov.
- “Oui, on vit dans un endroit magnifique. C’est dommage qu’on est souvent menacé par des guerres.” (Áno, žijeme na nádhernom mieste. Je len škoda, že sme tak často ohrozovaní vojnami.) To bol komentár staršieho pána, vlastníka veľmi peknej nehnuteľnosti a krásnych záhrad na brehoch jazera Kivu, keď som pochválil jeho sídlo a fantastickú scenériu v okolí.
- “Tous qu’on a besoin c’est la paix et tout ira bien.” (Jediné, čo potrebujeme je mier a všetko bude dobré.) Takto sa vyjadril náš sprievodca André, reakciou na mnou vyslovené presvedčenie, že z Konga sa raz stane prosperujúci štát. Napriek všeobecnej chudobe, energia v tejto časti krajiny je očividná a ulice sú plné ľudí vykonávajúcich rôzne ekonomické aktivity.
(Tento článok bol prečítaný 210 krát.)