Juhoatlantický tropický ostrov Ascension sa nachádza na 7. stupni južnej zemepisnej šírky a 14. stupni západnej zemepisnej dĺžky. Objavil ho v roku 1501 portugalský moreplavec João da Nova, ktorý ho pomenoval Ilha da Concepção, ale o dva roky neskôr ho iný portugalský navigátor premenoval na Ascension a toto meno mu zostalo dodnes. Ostrov patrí Veľkej Británii, ktorá ho okupuje od roku 1815, kedy sem vyslala stálu vojenskú jednotku. Hoci toto územie je oficiálne neobývané, v štyroch existujúcich osadách žije niečo vyše 900 ľudí – všetci sú to dočasní zamestnanci rôznych vojenských a civilných zariadení. Na ostrove je aj letisko, Wideawake airfield, kde dva krát týždenne pristáva let premávajúci medzi juhoanglickým vojenským letiskom pri Oxforde a Falkladskými ostrovmi.
Na Ascensione je možné pozorovať zaujímavé kontrasty. Časť tohoto pôvodne veľmi suchého a vyprahlého ostrova bola premenená na hustú džungľu a to na podklade rady známeho anglického prírodovedca Charlesa Darwina. Ten totiž počas svojej návštevy ostrova v roku 1836 doporučil, aby boli vo vyšších polohách zasadené stromy a iná zeleň, čo by vytvorilo novú mikroklímu a tá by mala stačiť na získanie potrebnej vlhkosti, pravidelných precipitácií a pitnej vody. Miestni usadlíci ho počúvli a výsledkom dnes je, že z časti tohoto sopečného ostrova, hlavne tej vyššie položenej, sa stal zelený prales, kým zvyšok má naďalej skôr púštny charakter.
Turisticky je ostrov Ascension zaujímavý hlavne kvôli svojmu prírodnému dedičstvu. Na pláni v juhovýchodnej časti ostrova hniezdi obrovská kolónia vtákov zvaných sooty tern (Sterna fuscata), ktoré miestni bežne volajú “wideawake” (vtáky počas letu vydávajú zvuk, ktorý pripomína toto anglické slovo). Ako všetky druhy ternov, aj sooty tern je morský vták, ale jeho reprodučný cycklus trvá relatívne dlho, až 8 mesiacov, ktoré trávi na ostrove. Podľa našich sprievodcov, v špičke tohoto obdobia hniezdi na Ascencione až štvrť milióna jedincov! My sme tu boli na konci ich reprodukčného cyklu a na pláni už zostala len posledná asi tisícka, ale aj tak to bol úžasný zážitok stráviť niekoľko minút medzi týmito krásnymi morskými vtákmi.
Práve vďaka matematickým zákonom (veľkému počtu) sa stal sooty tern jediným vtákom na ostrove, ktorý prežil prítomnosť ľuďmi dovezených mačiek. Ostatné druhy hniezdiace na ostrove, vrátane endemickej frigatky zvanej Ascension frigatebird (Fregata aquila), boli vyhubené a prinútené sa odsťahovať na blízky ostrov Boatswainbird, čo je vysoký skalnatý útes, na ktorý sa mačky nedokázali dostať. Nám bolo dopriate užiť si tento vtáčí raj z paluby lode počas úsvitu na druhý deň nášho pobytu na ostrove, kedy sme s úžasom sledovali ranné prelety obrovského množstva týchto veľkých morských vtákov nad ostrovom i loďou. Okrem frigatiek boli medzi zvedavými operencami nad našimi hlavami aj rôzne druhy “boobies”, vrátane krásneho red-footed booby (Sula sula), ale aj “nodies” a “ternov”.
Pasažierom, ktorým ranné otáčanie krkov k oblohe začalo spôsobovať bolesti, si mohli nájsť zábavu prírodného charakteru aj dole, v super priezračných vodách okolo lode. Tam sa totiž objavilo obrovské množstvo väčších rýb, hlavne druhu zvaného black triggerfish (Melichthys niger), čo je asi 20-centimetrová čierna ryba s výrazne fluoreskujúcim modrým pruhom na hornej i dolnej časti tela. Keď sa zvyšky chleba z nedojedených raňajok ocitli na hladine vody, tak sme mohli s obdivom sledovať ich dramatické zrýchlenie a dravý boj o každú omrvinku. Túto zaujímavú aktivitu si všimli aj iné ryby v okolí lode, hlavne menšie (asi polmetrové) žraloky, ktoré sa pridali k lovu na chlieb a ich prítomnosť ešte viac znásobila náš pôžitok z tohoto nevšedného divadla.
Späť na pevnej zemi, jedným zo zaujímavejších tvorov prítomných na ostrove v hojnom počte je krab zvaný land crab (Gecarcinus lagostoma), veľký druh kôrovca, ktorého rozpätie nôh dosahuje až 25 centimetrov a ktorého klepetá vraj dokážu odcvaknúť aj ľudský prst. Tohoto živočícha je možné nájsť hlavne vo vyšších a vlhších polohách ostrova, v koreňoch kríkov či dutinách skál. Aj napriek jeho relatívnej veľkosti, je to veľmi plachý tvor a prítomnosť človeka v jeho blízkosti ho okamžite vženie do klasického bočného úteku. Či je mäso tohto druhu kraba chutné sme však zistiť nemohli – toto zviera je totiž chránené a jeho lov za účelom konzumácie je na ostrove zakázaný.
Nepochybne najväčšou prírodnou atrakciou ostrova sú však veľké morské korytnačky, ktoré sem chodia klásť vajíčka. Medzi nimi hlavne green sea turtles (Chelonia mydas), ktoré si obľúbili dlhú piesočnú pláž na okraji hlavnej osady (Georgetown), kam prichádzajú samičky denne pod rúškou noci, aby v piesku zanechali vyše 100 vajec. Z nich sa po zhruba 60 dňoch vyliahnu korytnačie mláďatá, ktoré sa hneď vydajú na veľmi nebezpečnú cestu do mora. My sme mali v pláne pozorovať tento zaujímavý jav, ale rozbúrené more nám to bohužiaľ nedovolilo. Odvolávajúc sa na bezpečnosť, úrady v miestnom prístave zakázali nočné pristávanie zodiakov pri pobreží, takže nám nezostalo, než neskôr cez deň obdivovať veľké množstvo korytnačích stôp na širokej piesočnej pláži.
Pláže na Ascensione sú naozaj nádherné a k dispozícii na viacerých miestach po celom obvode ostrova. V dôsledku veľmi silných a nepredvídateľných morských prúdov je väčšina z nich príliš nebezpečná na kúpanie, ale nájde sa zopár, kde sa dá plávať bez obáv. Veľký záliv English Bay na severovýchode ostrova a menší Comfortless Cove v jeho severozápadnej časti sú dve pekné miesta, ktoré turisti i miestni bohate využívajú na vodné aktivity. My sme si vyskúšali tú posledne menovanú pláž, ktorá každému z nás priniesla nezabudnuteľné chvíle. Zlatý piesok, priezračná 28-stupňová voda a pestrofarebný podmorský život (aspoň pre tých z nás, ktorí sme mali so sebou šnorkel) – to bol ďalší z príjemných zážitkov na tomto málo navštevovanom ostrove!
Napriek celkovo pozítivnemu pobytu na Ascensione mi nedá nespomenúť aj jeden škaredý prvok ostrova – prítomnosť rôznych vojenských a civilných hi-tech zariadení. Nachádzajú sa tu napríklad vysielačky ktoré prenášajú signál rozhlasovej stanice BBC do Afriky alebo technologické centrum Európskej vesmírnej agentúry. Najnepríjemnejšie sú však dve veľké vojenské základne, britská a americká, ktoré si vyhradili značnú časť ostrova na ostré streľby a iné vojenské cvičenia. Romantický dojem z ostrova takto kazia budovy či koštrukcie v sci-fi tvaroch, naťahané ploty s ostnatými drôtmi, dlhé potrubia vedúce k jednotlivým zariadeniam a veľmi prísne kontroly návštevníkov ostrova. Ale aspoň nám náš krátky pobyt na peknej pláži dovolil zabudnúť na to, že svet to má k mieromiluvnému spolunažívaniu národov stále veľmi ďaleko…
(Tento článok bol prečítaný 98 krát.)