V Cairnse sú dva útulky. Obidva som navštívila. Menší menom YAPS a väčší patriaci medzinárodnej organizácii RSPCA. Musím priznať, že v obidvoch útulkoch, psy menej trpia a majú oveľa lepšie podmienky ako v našom. Na druhej strane je tých psov aj oveľa menej.
Ako prvý som vyskúšala útulok YAPS. Ten ma dokonale sklamal. Tak ako sú tu všetci príjemní a priateľskí, tak ten útulok bol pravý opak. Ako keby sme sa zrazu ocitli na Slovensku. Pracovníčka útulku sa tvárila, ako keby som niečo od nej chcela a nie ponúkala dve ruky na pomoc. Neviem, možno som len natrafila na divného človeka, ale celé to vo mne vyvolalo negatívne pocity.
Napriek tomu som sa prihlásila na poučenie a po týždni som tam prišla vziať psa na prechádzku. Pracovníčka útulku mi povedala, že psy máme venčiť tak, aby sa nestretli. Nepochopila som prečo. Nechápavo som sa pýtala, že „Why?“ aj keď som vedela, čo mi odpovie… Že sa môžu pobiť. V duchu si myslím, ale veď psy sa musia zoznamovať a kontaktovať. A keď sú na vodítku, tak sa ich správanie dá korigovať. Asi si myslí, že bežní ľudia, ktorí ich prídu venčiť, by ich nevedeli oddeliť. Podľa mňa to nie je správne, pracovníci útulku by svojich psov mali poznať a upozorniť ľudí na tých, ktorí sa radi bijú.
Psy so škrtiacimi obojkami
V košickom útulku sú na dennom poriadku bitky, pretože psy nemajú samostatné koterce a výbehy. Takže prvá moja zručnosť u nás, ktorú som musela získať, bola vedieť psy oddeľovať od seba :D. A keby sa naše psy venčili so škrtiacimi obojkami ako sa to robí v tomto útulku (čo sa mi dosť nepáči), tak by sa zaškrtili. U nás totiž psy ťahajú odušu. Aspoň väčšina. Možno preto tu používajú škrtiace obojky, lebo v tej horúčave sa psom veľmi ťahať nechce. Z toho vriaceho počasia sú ako zdochnutí, takže veľká sranda s nimi nie je.
Zistila som, že som sa v košickom útulku o psoch dosť naučila :-). Sranda, akí sú cairnskí pracovníci úzkostliví. V našom útulku sú tak natlačené psy a tak ťažké podmienky, že by ich tá úzkostlivosť hneď prešla…
Čudné pravidlá venčenia
V Austrálii je plno pravidiel na všetko. Niekedy je to až smiešne. V cairnskom útulku platí viacero “čudných” nariadení. Napríklad, psy sa nesmú venčiť v sandáloch. Ak ich máte na nohách, bez okolkov vás pošlú preč. Myslela som si, že to kvôli hadom, ale zamestnankyňa mi povedala, že kvôli tomu nie, je to kvôli psom, aby mi nepostúpali prsty… A ďalšie pre mňa totálne nepochopiteľné pravidlo je striktný čas venčenia od 8,30 h do 13,00 h. Už o 9-tej je pre psy strašne horúco. Naopak o štvrtej, piatej začína byť veľmi príjemne a teplota výrazne poklesne. Bolo by príjemnejšie v tom čase venčiť, nielen pre ľudí ale predovšetkým pre psy. Prestala som tam chodiť aj preto, pretože bola som tam trikrát, prišla som stále okolo 11 v dobe venčenia. A oni mi povedali, takú strašnú blbosť, že každý pes bol už vyvenčený, takže nemôžem už venčiť. Myslela som, že odpadnem. Merala som dlhú cestu z mesta, musela som si kupovať lístok, a oni mi povedia, že môžem ísť domov, pretože každý pes bol už vonku. Nechápala som a doteraz nechápem, prečo som nemohla zobrať nejakého psa ešte raz na prechádzku. Veľmi čudné. Keď som prišla po tretí krát a oni mi znova to isté povedali, už som sa tam viac neukázala.
Jeden z útulkov pre zvieratá v Cairnse. Volá sa YAPS.
Príjemná atmosféra v RSPCA
V druhom útulku bola úplne iná atmosféra. Neporovnateľne príjemnejšia. Pracovníci boli strašne milí, všetko ochotne mi vysvetlili, nechali ma ísť ku psom, venčiť. Nechali ma samostatne pracovať. Cítila som sa tam podobne, ako v našom útulku. Čo sa týka venčenia, bol to tiež rozdiel. Páči sa mi, že každý pes sa venčí s postrojom, tak aspoň nie sú zbytočne škrtení. Žiadne sťahovacie obojky pre lepšiu kontrolu, ako hovorili v tom prvom. Psy, ktorí sa znášajú, sa môžu normálne stýkať. Ľudia nemusia mať pri venčení odstup 3 metre od seba. Tento útulok je aj oveľa bližšie mesta ako YAPS.
(Tento článok bol prečítaný 138 krát.)