Chôdza trvala asi 90 minút. Najprv rýchla, po dobre udržiavanej cestičke, ale keď sme sa blížili k cieľu túry, k 16-člennej rodine zvanej Humba, naše kroky značne spomalili. Mačetami pekne vysekanú cestu sme boli nútení opustiť a ďalej sa ťažkopádne predierať hustým pralesom. Zrazu sa jeden z našich stopárov otočil, signalizujúc prstom na perách, že je čas sa odmlčať. Nasledoval posledný pohľad na vzrušené tváre prítomných cestovateľov, než povinne nasadené chirurgické rúška dokonale skryli všetky naše emócie. Po rýchlom siahnutí po fotografických prístrojoch a poslednom kroku za bujnú vegetáciu konečne prišiel ten dlho očakávaný a veľkolepý moment – pohľad na skupinu divých horských goríl žijúcich uprostred hustého afrického pralesa!
Gorila horská (Gorilla beringei beringei) je poddruhom tzv. východných goríl, jedného z dvoch druhov goríl žijúcich v nepreniknuteľných pralesoch čierneho kontinentu. Na rozdiel od nížinných druhov, ktoré sú roztrúsené v rozsiahlych končinách strednej a západnej Afriky, tento druh existuje len v jednej malej horskej oblasti, ktorú medzi sebou zdieľajú tri krajiny – Uganda, Rwanda a Konžská demokratická republika. Čiary, ktorými si európske veľmoci kedysi rozdelili a privlastnili tento veľký svetadiel, sú gorilám samozrejme ukradnuté a slobodne si prekračujú štátne hranice bez akýchkoľvek formalít. Podľa posledných údajov sa ich momentálne nachádza najviac v Ugande (takmer polovica z celkového počtu 880), kým Kongo ich má najmenej – desať rodín skladajúcich sa zo 6 až 34 jednotlivcov. Gorila horská je radená medzi kriticky ohrozený druh zvierat.
V Kongu je možné navštíviť horské gorily v národnom parku Virunga, najstaršej prírodnej rezervácii v Afrike, založenom belgickými koloniálnymi úradmi v roku 1925. Tento rozsiahly park, ktorého rozloha je 7800 km², nie je plne pod kontrolou miestnych úradov. Ťažký kopcovitý terén a hustý prales je dodnes využívaný rôznymi ozbrojenými skupinami na militantné ťaženia, čo dodáva celému východnému Kongu zlú povesť. Hoci južná časť parku, kde sa gorily zdržujú, je relatívne bezpečná, turistov ochotných prísť do tejto časti hôr je stále pramálo. To však má aj svoje výhody. Napríklad cenovo sú gorily v Kongu oveľa dostupnejšie, než inde (povolenie k ich návšteve tu stojí “len” 400 dolárov na osobu, čo je štvrtina momentálnej ceny, ktorú turisti za rovnaký zážitok zaplatia v susednej Rwande). Skupinky návštevníkov sú zvyčajne veľmi malé (nás bolo len päť) a miestni stopári sa doslova prekonávajú, aby turistom zážitok spríjemnili čo najviac a tým vylepšili reputáciu parku a krajiny.
Návšteva Parc National des Virunga zvyčajne začína v meste Goma, ktoré je veľmi ľahko dostupné buď prekročením pozemskej hranice z Rwandy alebo príletom na miestne letisko (Ethiopian Airlines poskytuje pravidelné letecké spojenie z etiópskeho hlavného mesta Addis Abeba). Cesta z Gomy smerom na sever k parku trvá asi tri hodiny po veľmi zlých a neudržiavaných cestách. Ozbrojený doprovod, t.j. muž či žena oblečená v peknej khaki uniforme a vybavená nabitým samopalom, je povinný počas dopravy do parku. Turisti tam potom majú dve možnosti ubytovania – super luxusný Mikeno Lodge alebo stanový tábor Bukina Tented Camp. Práve ten posledne menovaný je východiskovým bodom gorilých trekov.
Návšteva goríl sa koná výlučne u rodín, ktoré sú na prítomnosť turistov navyknuté. Výsledkom je, že zvieratá si návštevníkov ani veľmi nevšímajú a niekedy sa chovajú, ako keby tam ľudia vôbec neboli – my sme sa im dokonca museli viackrát uhnúť z cesty! Čas strávený s týmito nežnými obrami je obmedzený na jednu hodinu. Stopári sa snažia návštevu turistom spríjemniť tým, že mačetami osekávajú vysokú vegetáciu, aby mali lepší výhľad. Kým pravidlá hovoria o dodržiavaní minimálnej vzdialenosti 7 metrov od goríl, prakticky to prebieha ináč – my sme sa viackrát ocitli na necelý meter od niektorých z členov rodiny. Hlavne mláďatá boli mimoriadne hravé a často sa zakotúľali skoro až k našim nohám. Zato dospelé samce, ktoré môžu vážiť až 200 kg (v nami navštívenej rodine Humba boli takí dvaja) vzbudzovali podstatne väčší rešpekt a pri nich sme tú “bezpečnú vzdialenosť” radšej dodržiavali.
Napriek všeobecnej nestabilite vo východnej časti Konga, ochrane goríl sa tu venuje obrovská pozornosť. Najväčšiu zásluhu na tom má súčasný riaditeľ národného parku (od roku 2008), Belgičan Emmanuel de Merode, ktorému sa darí získať dostatok financií na zamestnanie stopárov, ktoré gorily nielen sledujú, ale aj chránia pred pytliakmi. Všetky prítomné gorilie rodiny sú neustále sledované a pozorované, takže sa presne vie o každom narodení či úmrtí. Každá jedna gorila má meno a všetky dôležité udalosti sú zaznamenané a neskôr publikované na internetových stránkach parku na Virunga.org. Pozornosť sa venuje aj osvete miestneho obyvateľstva, aby ľudia pochopili dôležitosť týchto zvierat pre celú oblasť a aby sa naučili profitovať z tohoto unikátneho zoologického bohatstva.
Hoci gorily sú vo Virunge zďaleka najväčšou atrakciou, národný park ponúka aj iné turistické aktivity. Jednou z populárnejších medzi nimi je stopovanie šimpanzov učenlivých (Pan troglodytes), druh šimpanza, ktorého jedna veľká skupina je ľahko pozorovateľná v blízkosti Mikeno Lodge. Rodina skladajúca sa z 25 veľmi hlučných jednotlivcov je neustále sledovaná a navyknutá na ľudskú prítomnosť. Šimpanz je vlastne náš najbližší príbuzný v ríši zvierat a je veľmi zábavné pozorovať jeho chovanie či gestikulácie. Cena stopovania šimpanzov v národnom parku Virunga je 100 dolárov na osobu a návšteva trvá jednu hodinu.
Medzi ďalšie turistické aktivity prírodnej rezervácie sa radí veľmi populárny výstup na 3470 metrov vysokú aktívnu sopku Nyiragongo, návšteva horského masívu Rwenzori na severe parku spolu s výstupom na tretí najvyšší vrch Afriky, pozorovanie hrochov a iných veľkých zvierat pri jazere Edouard blízko hraníc s Ugandou, pobyt na nádhernom neobývanom ostrove Tchegera na jazere Kivu, či návšteva sirotinca horských goríl Senkwekwe nachádzajúceho sa v oblasti Rumangabo. Možností je naozaj veľa, ale park naďalej zostáva na periférii záujmu turistov – za celý minulý rok sa sem odvážilo len asi 3000 dobrodruhov, čo v priemere znamená menej ako 10 návštevníkov denne…
(Tento článok bol prečítaný 76 krát.)