Dopraviť sa na Tristan da Cunha, ostrov stratený v Atlantickom oceáne zhruba na polceste medzi Kapským mestom a Buenos Aires, nie je jednoduché. Juhoafrická zásobovacia loď Edinburgh sa k ostrovu vydáva zhruba každých šesť týždňov, ale je to malá loď s obmedzenou kapacitou pasažierov a navyše Tristančania majú prednosť. Juhoafrický ľadoborec Agulhas II je schopný vziať až 40 pasažierov, ale ten sa na ostrov plaví len raz za rok (aby zásobil juhoafrickú meteorologickú stanicu na 400 kilometrov vzdialenom ostrove Gough). Asi najľahší spôsob, ako navštíviť Tristan je na jednej z výletných lodí, ktoré v rastúcom počte navštevujú tieto odľahlé končiny. Ja som sa na ostrov doplavil v apríli 2016 loďou MV Plancius patriacej holandskej spoločnosti Oceanwide Expeditions.
Tu treba dodať, že žiadna z turistických lodí, ktoré sa do týchto končín plavia, neručí úspešné pristátie na Tristane da Cunha. Dôvodom je, že ostrov nemá prístav pre veľké lode, ktoré tak musia kotviť ďalej od ostrova a pasažierov potom dopravovať do malého prístavu zodiakmi. Táto operácia je však silne závislá na počasí. Veď si stačí uvedomiť, že väčšinu obyvateľov Tristanu tvoria potomkovia stroskotancov lodí, ktoré v rozbúrených vodách alebo silnej hmle narazili na niekoľko skalísk, ktoré tu príroda vytvorila. Ani dnešné moderné lode nie sú okolo Tristanu v úplnom bezpečí – posledná stroskotanecká dráma sa odohrala relatívne nedávno, v roku 2011, kedy brazílska nákladná loď Oliva nabehla na plytčinu pri susednom ostrove Nightingale a prelomila sa, pričom do vôd okolo ostrova (nechtiac) vypustila 1500 ton nafty.
Takže to bolo s veľkými pocitmi neistoty a s neustálym sledovaním meteorologických údajov, keď sa Plancius blížil k ostrovu Tristan da Cunha. Naše obavy sa napokon ukázali, ako zbytočné. Polojasné počasie a kľudné vody Atlantiku dovolili administratívnym pracovníkom z ostrova priplaviť sa na loď, dať povolenie k návšteve a orazítkovať pasy, takže ešte pred poludním sa ocitlo všetkých 74 cestujúcich a časť posádky v jedinej osade na ostrove. V mestečku, ktoré sa oficiálne volá Edinburgh of the Seven Seas, ale pre ktoré tu každý používa meno “settlement” (osada), žije asi 260 ľudí, ktorí zdieľajú len deväť priezvísk (z ktorých dve patria relatívne nedávnym prisťahovalcom, ktorí sa sem priženili).
Čo robiť na takomto izolovanom mieste? Na prekvapenie je celkom veľa možností, ako v tejto malej osade stráviť deň. Asi najväčšou atrakciou je miestna pošta, kde sa dajú kúpiť pohľadnice a vzácne známky z ostrova, takže veľa z nás začalo pobyt práve v tejto budove. Súčasťou pošty je aj bohate zásobený obchod so suvenírmi, kde je možné kúpiť bežné veci, ako tričká, knihy alebo magnetky, ale aj kurióznejšie objekty, ako napríklad tristanské poznávacie značky na autá alebo oficiálne vlajky územia. Tieto predmety sú samozrejme vyrobené mimo ostrova, ale ak niekto chce naozajstný suvenír “made in Tristan da Cunha”, tak aj tie sú k dispozícii. Pletené svetre, šály, čiapky, ponožky či rukavice, ba dokonca aj pletené suvenírové tučniaky (to všetko vyrobené z miestnej ovčej vlny), sa tu predávajú s oficiálnym certifikátom, ktorý uvádza aj meno a priezvisko výrobcu a dátum dokončenia.
Súčasťou pošty je aj malé múzeum histórie ostrova a taktiež kaviareň, kde sa predávajú tristanské koláče a iné diela miestnych pekárov. Okrem pošty je na ostrove aj druhý suvenírový obchod, “Rockhopper Gift Shop”, kde sú k dispozícii podobné veci, len iného sortimentu. V osade je hostinec, “Albatros Bar”, ktorý však bol počas našej návštevy zatvorený a taktiež supermaket, zásbovaný prevažne výrobkami dovezenými z Juhoafrickej republiky. Malý obchod s alkoholom sa nachádza v priestoroch supermarketu. Ceny v obchodoch sú uvedené v britských librách, ktorá je oficiálnou menou ostrova, ale návštevníci Tristanu majú možnosť platiť aj eurami, americkými dolármi alebo juhoafrickými randami. Platobné karty sú na ostrove nepoužiteľné.
Ďalšou atrakciou ostrova je dnes neaktívna sopka, ktorá v roku 1961 spôsobila dočasnú evakuáciu celého obyvateľstva do Veľkej Británie. Chrliaca sopečná láva sa valila v tesnej blízkosti osady a hoci (až na jednu výnimku) domy nakoniec nezasiahla, podarilo sa jej totálne zničiť nielen závod na spracovanie langúst ale, čo bolo ešte horšie, aj krátku pláž, ktorú ostrovania používali, ako prístav pre svoje malé rybárske lode. Ku kráteru vyhasnutej sopky sa dá dnes dostať po pomerne strmom výstupe v ťažkom teréne a odmenou za tento výkon je skvelý výhľad na celé mestečko. Pri ceste ku kráteru sa tiež nachádza jeden tradičný tristanský domček – zachovalá kamenná stavba, ktorá bola typickým obydlím miestnych rodín až do 60. rokov minulého storočia.
Tí návštevíci, ktorých strmý výstup v ťažkom teréne neláka, majú možnosť navštíviť ďalšiu atrakciu Tristanu da Cunha – zemiakové polia známe pod menom “potato patches”. Tie sa nachádzajú asi tri kilometre juhovýchodne od osady. Zemiaky sa v týchto zemepisných šírkach ukázali ako najužitočnejší poľnohospodársky produkt a ostrovania ich tradične využívali (spolu s rybami a inými morskými úlovkami) ako hlavný zdroj obživy. V časoch, keď na Tristane neexistovali peniaze sa dokonca zemiaky využívali ako platidlo a prvé (neoficiálne) poštové známky, ktoré boli na ostrove vydané v tridsiatych rokoch minulého storočia a ktoré sú známe pod menom “potato stamps” (zemiakové známky), boli denominované práve v zemiakoch!
Na ostrove sú prístupné aj ďalšie zaujímavé aktivity, medzi nimi napríklad návšteva závodu na spracovanie langúst či hranie golfu na 9-dierkovom golfovom ihrisku. V mestečku je základná škola, v ktorej sú tristanské deti vyučované v troch stupňoch. Miestni učitelia sú doplňovaní zahraničnými a nedávny inzerát hľadajúci nového učiteľa na jednoročný kontrakt vyústil v obrovský počet žiadostí (hoci niektorí medzi záujemcami vraj ani nevedeli po anglicky!). V jedinej nemocnici na ostrove pracujú dvaja zahraniční lekári, ale vybavenie je skromné a pacientov s komplikovanejšími problémami čaká šesťdňová plavba do “naozajstnej” nemocnice v Kapskom meste. Zubár však na Tristane nie je a všetky miestne zuby musia byť opravené (alebo vytrhnuté) počas trojtýždňovej návštevy zubára z Juhoafrickej republiky raz za rok.
Kým ostrov Tristan da Cunha je hlavným cieľom väčšiny turistov, lode prichádzajúce do týchto končín nezabúdajú ani na ďalšie dva ostrovy v okolí – Nightingale a Inaccessible, vzdialené asi 30 km juhozápadne od Tristanu. Oba sú neosídlené a výstup na ne je zvyčajne vďaka neprívetivým meteorologickým podmienkam nemožný, ale my sme mali šťastie. Vďaka dobrému počasiu sa nám podarilo vystúpiť na ostrov Nightingale, kde sme strávili jedno celé dopoludnie. Popis návštevy tohoto prekvapujúco zaujímavého a v mnohých smeroch unikátneho ostrova si však zaslúži nový článok.
(Tento článok bol prečítaný 248 krát.)