Moje potulky po svete ma koncom marca 2016 zaviedli na juhoatlantický ostrov South Georgia. Tento neobývaný kus zeme je momentálne pod kontrolou Veľkej Británie, hoci nároky si naň robí aj Argentína, podľa ktorej európska veľmoc okupuje ostrov nelegálne. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa jedná o jeden veľký kus holého kameňa strateného uprostred šíreho oceánu a ktokoľvek, kto by si ho chcel privlastniť, to asi nemá v hlave úplne v poriadku. Ale pravdou je, že South Georgia je doslova rajom pre zvieratá žijúce v týchto zemepisných šírkach a relatívne ľahká dostupnosť ostrova znamená rastúci záujem turistov. Obrovské množstvo tučniakov, hniezdiacich morských vtákov a veľkých cicavcov určite nadchne každého milovníka exotickej prírody.
Ja som sa na ostrov doplavil z argentínskeho mesta Ushuaia turistickou loďou MV Plancius, patriacej holandskej spoločnosti Oceanwide Expeditions. Plavba mala trvať 5 dní, ale keďže nám počasie prialo, tak sme k severozápadnému bodu ostrova dorazili o pol dňa skôr, než bolo plánované. Náš trojdňový prieskum sme začali v zálive Elsehul, ktorý kvôli pravidelným silným vetrom býva často nedostupný. My sme mali šťastie a zodiaky nás postupne dopravovali na pláž na konci zálivu. Cestou sme videli malú kolóniu tučniakov macaroni penguin (Eudyptes chrysolophus), čo je veľmi pekný druh s výrazným žltým chocholom na hlave, kým na samotnej pláži sme objavili menšiu tlupu tučniakov gentoo penguin (Pygoscelis papua) a tiež veľké množstvo tuleňov Antarctic fur seal (Arctocephalus gazella).
Nasledujúci deň nás čakali dve zastávky. V týchto zemepisných šírkach je veľkým faktorom počasie, ale to bolo našťastie stále dobré, takže sme mohli vystúpiť na Prion Island. Tento ostrov je turisticky veľmi zaujímavý, pretože na rozdiel od hlavného ostrova, sa tu nikdy nedostali myši a potkany. Keďže všetky druhy tu žijúcich operencov nemajú inú možnosť, ako hniezdiť na zemi (v týchto klimatických pásmach stromy nerastú), prítomnosť myší a potkanov bola fatálna pre veľa hlavne menších vtákov. Na ostrove Prion stále hniezdi veľký počet albatrosov a petrelov, ale tiež endemických South Georgia pipit (Anthus antarcticus), ktoré z hlavného ostrova skoro úplne vymizli.
Odpoludnie sme potom trávili na Salisbury Plains, ktorý je so 60 tisíc pármi domovom druhej najväčšej kolónie tučniakov kráľovských (angl. king penguin, Aptenodytes patagonicus) na ostrove. Najväčšia kolónia je v St Andrews Bay, kde hniezdi okolo 150 tisíc párov a ktorú sme navštívili o deň neskôr. Počasie sa nám mimoriadne vydarilo a vidieť to obrovské množstvo farebných a zvedavých vtákov v odpoludňajšom slnečnom svetle a v zálive obklopenom vysokými a zasneženými skaliskami, to je neopísateľný fotogenický zážitok. To človek musí zažiť, aby ocenil vzácnu príležitosť ocitnúť sa v prostredí obývanom týmito nádhernými zvieratami. Trochu menej príjemné boli tulene, ktoré boli dosť agresívne, takže sme museli byť neustále v strehu.
V starých dobrých časoch lovu veľrýb a tuleňov vyrástlo na ostrove South Georgia viacero “veľrybích staníc” (whaling stations), závodov na spracovanie veľrybieho a tulenieho tuku. Niektoré z nich fungovali až do 60-tych rokov minulého storočia, kedy boli opustené a zanedbané. Dnes sú to často až nebezbečné miesta, hlavne v prevládajúcich silných vetroch, kedy lietajúce kusy zhrdzavených plechov môžu zraniť prítomných ľudí, takže väčšina staníc je pre turistov uzavertá. Jedinou výnimkou je Grytviken, kde sú staré konštrukcie stále udržované a zabezpečené. V mestečku je tiež veľmi pekné múzeum, pošta, obchod so suvenírmi a samozrejme cintorín, kde je pochovaný slávny polárny bádateľ, Sir Ernest Shackleton.
Shackleton je na veky spätý s týmto juhoatlantickým ostrovom vďaka nevydarenej antarktickej expedícii loďou Endurance v rokoch 1914 – 1916, kedy sa pokúsil prejsť, cez južný pól, naprieč celým svetadielom. Jeho loď bola zničená ľadovcami ešte pred tým, než sa vôbec dostala k bielemu kontinentu a čo nasledovalo, to je jeden z najdramatickejších polárnych príbehov vôbec, kedy ľudská vynaliezavosť a až nadľudská výdržnosť prekonala všetky jemu do cesty postavené prekážky. O Endurance bolo napísaných veľa kníh a ja tu nemám priestor pre celý príbeh, takže poviem len toľko, že Shackletonovo neuveriteľné dobrodružstvo končí práve na South Georgia. Jeho život bol tiež uzavretý na tomto ostrove – o šesť rokov neskôr, v roku 1922, tu dostal srdcový záchvat, ktorý vtedy 48-ročný šľachtic už neprežil.
Kým v Grytvikene a v zálive St Andrews sme mali nádherné slnečné počasie, náš posledný deň na ostrove bol presným meteorologickým opakom. Neuveriteľne silný vietor, hustá hmla a prudký dážď so snehom spôsobili, že sme (vraj nádherný) Drygalski fjord na juhovýchodnom cípe ostrova pozorovali len cez okná veľkej spoločenskej miestnosti na lodi. Viacero obrovských plávajúcich ľadovcov, evidentne prinesených silnými prúdmi až z Antarktídy, nám znovu pripomenulo, že sa nachádzame v extrémnych končinách planéty. Kým pekné a slnečné dni nie sú úplne vylúčené ani tu, tie sú naozaj zriedkavé a trvajú krátko. Zato chlad, víchrice, sneh a ľadovce sú v týchto miestach pravidlom, nezávisle na ročnom období.
(Tento článok bol prečítaný 214 krát.)