Ushuaia je mesto nachádzajúce sa na súostroví Ohňová Zem (Tierra del Fuego), takto pomenovanom slávnym portugalským moreplavcom Fernandom da Magalhaensom. Keď sa sem totiž ako prvý Európan v roku 1520 doplavil, tak na brehoch uvidel horieť stovky malých ohníkov. Neskôr zistil dôvod – miestni obyvatelia, ktorí tu aj napriek neskutočne drsným klimatickým podmienkam existovali v úplnej nahote, sa týmito ohníkmi zohrievali. Yamanovia totiž považovali oblečenie za nepraktické, pretože to boli kočovníci, ktorí sa neustále pohybovali, takže ani nemali stály útulok, kde by si mohli oblečenie vysušiť. Pre nich bolo jednoduchšie chrániť sa tým, že si telo natreli zvieracím tukom a teplo potom doplňovali už spomínaními ohníkmi.
Yamanovia sa živili hlavne tulením mäsom, rybami a vtákmi, ale príchod Európanov dokonale zmenil ich život. Jednak títo návštevníci priniesli so sebou rôzne pre nich neznáme choroby, ktoré ich začali rýchlo kynožiť a jednak sem tiež prišli loviť tulene, ktoré boli pre miestnych hlavným zdrojom obživy. Dnes už Yamanovia v podstate ani neexistujú a zostalo po nich len malé, hoci veľmi pekné múzeum, kde je možné dozvedieť sa niečo o ľuďoch, ktorí ešte donedávna dokázali fungovať v tomto krutom klimatickom pásme.
Ushuaia, nachádzajúca sa na 54. stupni južnej zemepsinej šírky, bola založená v roku 1882. V tej dobe existovali územné spory medzi Argentínou a Čile, pričom obe krajiny si robili nároky na túto síce krásnu, ale veľmi nehostinnú oblasť. Argentína sa rozhodla zdôrazniť vlastníctvo časti Ohňovej zeme tým, že tu vytvorila osadu a aby sem dostala aj nejakých ľudí, tak na tomto mieste postavila väznicu. Normálni ľudia by sa sem dobrovoľne sťahovali len ťažko, ale väzni až taký luxus výberu nemajú. Notorické nápravné zariadenie tu fungovalo až do polovice 20. storočia, kedy bola jeho činnosť ukončená a budovy väznice premenené na veľmi zaujímavé múzeum.
V posledných desaťročiach sa z hlavného mesta Ohňovej zeme vyvinulo pomerne veľké a rušné turistické mestečko, plné dobrodruhov s veľkými batohmi na chrbtoch. Miestne cestovné agentúry ponúkajú výlety do Patagónie, k mysu Horn, do okolitých národných parkov a samozrejme plavby a lety do Antarktídy. Na prvý pohľad sa zdá, že mestečko prosperuje a že turistika po okolí a hlavne blízkosť bieleho kontinentu sem prilákali veľa majetnejších cestovateľov. Ale nie všetci obyvatelia sú spokojní a počas môjho krátkeho pobytu v meste som zažil viaceré protestné akcie miestnych nezamestnaných.
Ushuaia sa už desiatky rokov prezentuje návštevníkom ako najjužnejšie trvale obývané mesto na svete, ale pravdou je, že na južných brehoch Beagleovho kanálu sa nachádza mestečko Puerto Williams, ktoré je ešte južnejšie a ktoré patrí Čile. No a počas podrobnej štúdie mapy Ohňovoje zeme som objavil aj ďalšiu bežne známu nepresnosť. Kým väčšina ľudí pozná mys Horn (Cabo del Horno) ako najjužnejší bod Južnej Ameriky, faktom je, že južne od tohoto mystického a nehostinného zákutia sa nachádzajú ešte dva malé neobývané ostrovy známe pod menom Diego Ramirez. Skutočným najjužnejším bodom juhoamerického kontinentu sú teda práve tieto dva čílske ostrovčeky a nie mys Horn.
(Tento článok bol prečítaný 54 krát.)