Pôvodne som mal v úmysle vynechať z popisu cesty na Kergueleny ostrovy Réunion a Maurícius a venovať sa výlučne tým nedostupnejším ostrovom juhoindického oceánu. Réunion ma však nadchol do takej miery, že ho nemôžem nespomenúť. Pripadá mi trochu ironické, že tento francúzsky ostrov, ktorý má hory, pláže, korálové útesy, dramatické prírodné scenérie, zaujímavú históriu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru leží turisticky v úplnom zatmení susedného Maurícia, ktorý je mnohými považovaný za vysnívaný raj na zemi. Je síce pravda, že bez aspoň pasívnej znalosti francúzštiny je cestovanie po Réunione obťažné a že pláže sú krajšie na Mauríciu, ale zato Réunion má obrovské množstvo iných atrakcií, ktoré susedom chýbajú a ktoré môžu turistu zamestnať aj na viacero týždňov. Ak by som si musel vybrať len jeden z týchto dvoch ostrovov, tak Réunion by rozhodne vyhral!
Na Réunion som priletel osem dní pred plánovanou plavbou lode Marion Dufresne na Kergueleny. Jednak som si tam potreboval urobiť povinne vyžadovanú lekársku prehliadku a krvné testy (formulár bol vo francúzštine) a jednak som chcel aspoň trochu spoznať tento tropický ostrov. Z čítania som vedel, že sa jedná o veľmi zaujimavý kus zeme, nachádzajúcim sa medzi na Madagaskarom a Mauríciom, mierne na sever od obratníka kozorožca. Réunion je ostrov sopečného pôvodu, kde známa sopka Piton de la Fournaise (2632 metrov) je dodnes aktívna. Je oveľa mladší, než Maurícius, čím sa vysvetľuje rozdiel v atraktívnosti pláži na dvoch blízkych ostrovoch. Podobne ako jeho východný sused, Réunion bol úplne neobývaný až do príchodu Európanov, ktorí sa tu postupne usádzali a rozvíjali vtedy populárnu ekonomickú činnosť – pestovanie cukrovej trstiny. Potomkovia otrokov dovezených z Afriky a Indie (tzv. kreoli) tvoria na Réunione väčšinu obyvateľstva.
Čo ma na Réunione tak veľmi fascinovalo? V prvom rade príroda. Hoci som videl dokumentárne filmy a články opisujúce tento tropický ostrov, tie zďaleka nedokážu vyjadriť tú neuveriteľnú krásu a rozmanitý charakter do takej miery, ako to vedia naše zmysly v momente, keď na mieste vnímajú ten fantastický svet. Na Réunione je viacero tzv. “cirques”, údolí obklopených takmer vertikálnymi skaliskami a dramatickými vrcholmi okolitých hôr. Viacero z nich je prístupných výbornými, aj keď často krkolomnými cestami, ktoré na každom kilometri ponúkajú nové a nové obrazy. V týchto údoliach sú malebné osady; jedna z nich, dedinka Hell-Bourg v Cirque de Salazie, ma vítala nápisom snažiacim sa ma presvedčiť, že sa práve nachádzam v jednej z “plus beaux villages de France”! Osada to bola naozaj krásna, ale vďaka okolitej tropickej prírode mala k mojej predstave o krajine galského kohúta priveľmi ďaleko.
Druhá vec, ktorá ma na Réunione fascinovala boli ľudia. Príjemní, priateľskí, ochotní pomôcť a veľmi zdvorilí. Niektorí z mojich francúzskych spolucestujúcich na lodi neskôr potvrdili, že ich samých príjemne prekvapili viaceré “ľudské” charakteristiky Réunionu, ktoré sa vraj z “France métropolitaine” pomaly vytrácajú. Nakoniec, nemusím ísť ďaleko pre dôkaz o mimoriadnej láskavosti miestnych obyvateľov. Na tomto ostrove sa mi totiž stalo niečo, čo ešte nikdy – v deň odchodu na Kergueleny som stratil peňaženku! S dokladmi, kreditnými kartami a vyše 600 eurami v hotovosti. Našťastie, jedna čestná duša ju našla a odovzdala hraničnej polícii na medzinárodnom letisku v Saint-Denis, kde som si ju o 23 dní neskôr, po návrate z južných vôd, vyzdvihol. V peňaženke nechýbalo vôbec nič…
(Tento článok bol prečítaný 287 krát.)