Páči sa mi kozmopolitnosť v škole. Zaujímajú ma kultúrne rozdielnosti medzi ľuďmi. Každý je niečím zaujímavý.
Čo sa mi už páči menej je, že ľudia odchádzajú podľa toho, na aký čas majú zaplatenú školu, čo znamená, že prichádzam o kamarátky vtedy, keď už mám k nim vytvorený vzťah. Povedala som si preto, že keď najbližšie budem chcieť niekoho spoznávať hlbšie, tak moja prvá otázka musí byť : „Na ako dlho si tu prišla?“
Japonka Ayumi odchádza a bude mi chýbať. Včera som jej kúpila suvenír na pamiatku – klokanika na mobil. Potešila sa. Ona mi zase dala veľa jedla, ktoré už nepotrebuje. Rôzne oleje a ich populárnu sójovú omáčku. Povedala, že musím prísť do Japonska a že mi všetko ukáže, že som vítaná. Vymenili sme si skype, takže budeme “keep in touch” :). Videla som, že má trošku slzy v očiach, že jej je smutno z odchodu. Ešte pred návratom do Japonska ide na dovolenku na Bali. Práve, keď sme sa začali viac spoznávať, musela odísť. Škoda, no :(.
Ayumi sa čudovala koľkým ľuďom sa zdravím na ulici. Že, ako je to možné, že toľko ľudí poznám za tak krátky čas čo som v Cairnse? No, ani sama neviem. Chodím veľa von, pestujem bosonohý beh, prihovorím sa ľuďom so psami a tak postupne sa tu zoznamujem. Včera sme spolu boli aj s Japonkou Kagary v mojej obľúbenej kaviarni. Už tam poznám majiteľa a čiastočne aj personál. Dozvedela som sa, že tam pracuje ako part time job jedna Češka cez víkendy do tretej. Mám rada veľké kapučíno s množstvom mlieka. Napadlo mi, že by bolo fajn istý čas robiť baristu.
Zatiaľ poznám zo školy tri Francúzky a jedného Francúza a všetkých nejako nemusím. Pripadajú mi namyslene. Síce s jednou som bola viackrát na výletoch, ale postupom času bola divnejšia a divnejšia. Asi aj ja jej pripadám čudne – no, nesadli sme si. Zatiaľ Francúzi, ktorých som tu stretla na mňa dobrý dojem neurobili. Ale ešte som nad nimi palicu nezlomila. Určite sú aj takí, ktorí sa správajú milšie, ale celkovo je o nich známe, že sú arogantní.
Japonci to je iná káva. Tí ma veľmi zaujali. Najlepšie moje kamarátky sú Japonky. Smejeme sa na rovnakých veciach, máme podobné názory, až ma prekvapilo, že si tak môžem sadnúť s ľuďmi inej rasy a mentality. A vidí sa mi, že si s nimi lepšie rozumiem ako s väčšinou Slovákov.
Mimochodom prekvapilo ma, ako sú Aziati posadnutí módou a svojim výzorom. Do školy chodia maximálne upravení a zladení, svojmu outfitu musia ráno venovať veľmi veľa času a energie. Ja by som sa tak neobetovala, ja si radšej pospinkám :-).
Tu sú zaujímavé články o “mimozemskej” japonskej mentalite:
Jen malé nakouknutí do Země vycházejícího slunce
(Tento článok bol prečítaný 369 krát.)
Pingback: Prehrala som v rulete :-( « Štúdium angličtiny v Austrálii